Kde je vlastne to šťastie? Prečo sa nedá lokalizovať? Prečo sa nedá naplánovať? Alebo aspoň kúpiť, či vybártrovať? Sedím na letisku, idem do Nepálu a mnohým doma na Slovensku sa zdá, že to mám vyhraté. Že mám šťastie zabezpečené. Že pri mojom spôsobe života to jednoducho nemôže byť inak.

Keď som sa v stredu na Piazza Navona opýtal inak veľmi milého čašníka, či je AS, alebo Lazio, usmial sa, zahajloval a nadšene povedal: „Navždy Lazio! Zajtra musíte AS ponížiť!“

O notoricky známom príbehu hovorí inak a prekvapivo. Prinášame ukážku myslenia momentálne najzaujímavejšieho katolíckeho kňaza, ktorý pôsobí vo Vatikáne.

Emil, zažil som čudesnú vec, skoro som neveril vlastným očiam. Inak, prepáč že hneď odbočujem, výraz „neveriť vlastným očiam“ naznačuje, že ide o niečo výnimočné, ťažko uveriteľné a ak by si to nevidel na vlastné oči, tak neuveríš, že sa to stalo.

Možno by môj život vyzeral úplne inak, keby som neprechovávala takú hroznú nenávisť voči škole. Hocijakej. Možno by som bola niekto iný, keby som nemala odpor k autoritám. Keby som vedela, ako sa učiť. Odmalička mi šlo len to, čo som mala rada – a nesnažila som sa to zmeniť.

Historické poučenie z prvého roku vlády Ivety Radičovej môže byť pomerne prekvapivé: budúca pravica môže vyzerať úplne inak.

Nie sú problémy s Veľkým bratom dielom toho, že je vlastne blbec? Aby sme si rozumeli, Veľký brat je super, iste, má svoje muchy, ako každý súrodenec, ale tie sa dajú prepáčiť, lebo to s nami myslí dobre. Prečo by inak chcel vedieť, koľko nás vlastne je? Len tak? Bez plánu? Čo by to potom bolo za Veľkého brata?

Na Dúhovom Pride som nebol, pretože cítim práva a súkromie inak, než jeho hlasní organizátori. Ale proti pochodu som tiež nepísal, pretože cítim ohrozenie rodiny a hodnôt inak, než jeho hlasní kritici.

Slovenská televízia v utorok odvysielala galavečer z tretieho ročníka oceňovania Slovenka roka. Naživo vysielaný prenos zo Slovenského národného divadla možno označiť za čokoľvek, ale od galavečera mal naozaj ďaleko. Nápad oceniť ženy, ktoré sa zviditeľnili svojou prácou, charitou alebo postojmi, je naozaj chvályhodný a táto anketa by sa mohla dobudúcna stať pravidelnou spoločenskou akciou, keby bola pripravená inak.

Slovenský hokej stojí pred veľkou úlohou. Všetkým nám je pritom jasné, že ak sa chceme niekam dostať, treba v prvom rade priniesť novú športovú koncepciu. A v nej by nehrali až takú dôležitú rolu (inak velmi potrebné) financie.