Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenka roka možno áno, ale určite nie takto

.miroslava Kernová .časopis .médiá

Slovenská televízia v utorok odvysielala galavečer z tretieho ročníka oceňovania Slovenka roka. Naživo vysielaný prenos zo Slovenského národného divadla možno označiť za čokoľvek, ale od galavečera mal naozaj ďaleko. Nápad oceniť ženy, ktoré sa zviditeľnili svojou prácou, charitou alebo postojmi, je naozaj chvályhodný a táto anketa by sa mohla dobudúcna stať pravidelnou spoločenskou akciou, keby bola pripravená inak.

Anketa Slovenka roka (mimochodom, prečo ocenenie nie je aj pre naše Maďarky, alebo Češky či Rómky?) bola trochu aj o ženách, no oveľa viac boli v popredí reklamní partneri, sponzori či samotné organizátorky  z vydavateľstva Star production.
Šéfredaktorka či riaditeľka vydavateľstva boli na obraze neúrekom, podobne ako aj ustavične spomínané perly osadené v zlate od často menovanej firmy, alebo krištáľové sklo. Na pódiu sa mihali aj šéfovia jednotlivých sponzorov či partnerov. Pri takej akcii sa istý prienik sponzorov predpokladá, no tentoraz toho bolo viac ako dosť. Vrcholom tejto PR akcie naživo bolo, keď po vyhlásení Absolútnej Slovenky nedostala priestor najprv víťazka, ale sponzor: „Nádherné šperky sú z bieleho zlata, briliantov a tahitských perál... Verím dámy, že ich budete nosiť s láskou, že vás budú skrášľovať a najmä, že vám budú pripomínať tento vzácny moment,“ predniesla ódu na svoje produkty riaditeľka firmy.  
Oceňovalo sa v siedmich kategóriách. Kandidátky nominovali ľudia z vydavateľstva, z RTVS, akademici, ale aj zástupcovia súkromných firiem. Víťazkou, ktorá získala najviac zaslaných hlasov, sa stala riaditeľka J&T Banky Monika Céreová. Aj keď priebežné výsledky vydavateľstvo zverejnilo, výsledky konečného počtu hlasov sa nám už na stránke Slovenky nájsť nepodarilo.
Galavečer bol slabý aj z dramaturgického pohľadu. Režisérom bol Peter Núňez, ktorý stojí za mnohými SuperStar a podobnými šou. Ženy boli predstavené v nič nehovoriacich krátkych strihoch, kde samy o sebe niečo povedali. Pritom práve príbehy nominovaných žien, urobené v niekoľkominútových zostrihoch, mohli byť opornými bodmi galavečera. Stačilo namiesto viet o tom, aké sú šťastné zo svojej práce a úspechov, priniesť ukážky z ich pracovísk, charity. Napríklad nominovanú rehoľnú sestru Vianney mohli ukázať v nemocnici, kde sa stará najmä o onkologických pacientov. Pri herečkách Eve Krížikovej či Eve Pavlíkovej by potešil zostrih z ich televíznej či divadelnej tvorby, alebo zo skúšky v divadle. Pri športovkyniach by sme ocenili zábery z tréningu, alebo ich víťazné sekundy, zápasy.
Namiesto toho sa moderátorská dvojica Adela Banášová, mimochodom, tvár televízie Markíza, a herec Ján Koleník trápila, ako vyplniť priestor medzi oceňovaním. Ich moderátorské výstupy boli založené na paródii dominantného vzťahu prelietavého Koleníka a žiarlivej Adely. Výsledkom boli nemiestne vtipy o nohavičkách, narážky na intímne zblíženia či nie veľmi vkusná scéna, keď Banášová olizuje prsty Koleníkovi. K charakteru programu sa to nehodilo. Ich avizovaná hraná improvizácia moderovania prechádzala do skutočnej improvizácie s neprehliadnuteľnými prešľapmi, napríklad keď sa Koleník rozhodol dať hlavné ocenenie Absolútna Slovenka nesprávnej nominovanej, alebo niekoľkominútový preslov Banášovej, ktorá sa trápila, ako vyplniť hluchý priestor do konca.
Dá sa pochopiť, že STV nemá peniaze, a dá sa pochopiť aj to, že niektoré akcie sú sponzorované, ale odfláknutá PR akcia jedného vydavateľstva nemá čo v prime-time verejnoprávnej televízie robiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite