Tento text píšem vo chvíľach, keď sa teším na štvrťfinále. História MS si nepamätá, aby sa takto vysoko dostali len víťazi základných skupín, aby bolo osem mužstiev po štyroch zápasoch šampionátu bez prehry.

Nemajú radi sivú, ani žiadny jej odtieň. Preferujú bordovú a červenú, a to v malých a intenzívnych dávkach. Chrlia oheň a žiadny plameň im po čase nie je dosť dobrý. Milovníci čili papričiek a kultúra gastromasochizmu.

Tak, páni hokejisti... Týmito slovami začínal sériu motivačných príhovorov pre reprezentačnú dvadsiatku Richard Lintner. Nevedno, či si ich slovenskí juniori púšťali, alebo nie (darované tablety aj súkromné mobily im tréner Bokroš zobral a vrátil len príležitostne za odmenu), v každom prípade svojsky dotvorili kolorit turnaja, ktorý sa na prelome rokov stal rozoberanou udalosťou. Sledovanosť priamych prenosov kulminovala až do výšky pol milióna divákov napriek časovému posunu, ktorý posúval hokejové zážitky do skorých ranných hodín.

Kurdi proti IS Militanti z organizácie Islamský štát vystupňovali boje o mesto Kobani pri hraniciach Sýrie a Turecka. V Kobani im čelili kurdskí bojovníci. Z tureckej strany na hraniciach stáli tanky, ale nezasiahli. Koalícia proti IS, vedená Američanmi, apelovala na Turecko, aby sa aktívnejšie zapojilo do boja proti džihádistom.

U nás v Prahe 8 má spiacu firmu istý Alexander Bastrykin – Putinov spolužiak a šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie. Rozhodol som sa mu ju zrušiť. Na vysvetlenie: v minulých rokoch si ruskí činovníci zakladali v Českej republike (na Slovensku a v celej EÚ, pochopiteľne, tiež) tiché spoločnosti, ktoré im mali vytvoriť zázemie v Schengenskom priestore. Na takúto obchodnú spoločnosť je napríklad napísaný byt – keby náhodou papaláš upadol v cárovu nemilosť a chcel v pokoji dožiť na Západe. Pán Bastrykin tu vlastnil spoločnosť LAW Bohemia, s. r. o., teraz prepísanú na manželku.

Súdna rada zvolila nových ľudí na čelo Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Popri úvahách, čo tieto zmeny prinesú, je to aj príležitosť na zhodnotenie toho, čo im predchádzalo.

Vygrantované literárne časopisy. S názvami, o akých som v živote nepočula. Raz za čas sa ozvú a chcú nejaké texty pesničiek, úryvok z prózy, poviedku. S ospravedlnením, že honorár pre autorov nemajú z čoho poskytnúť. Vzdychnem a niečo im pošlem. Vzápätí napíšu, že potrebujú foto. A ešte životopis, ale taký – nejaký neformálny, mám napísať, čo rada jem, čítam, aké farby preferujem, kam rada chodím atď... Zanadávam, lebo neznášam takéto vtipnôstky, len ma oberajú o čas, mňa, ktorá nie som ani na fejsbúku. Ale niečo im pošlem, nech už mám pokoj.

Zinka, Lujza a Jurko. Tri z deväťtisíc detí vo veku do siedmich rokov na Slovensku, ktoré majú viacnásobné postihnutie, mentálne aj fyzické. O  bolesti ich rodičov vieme toho málo. A pritom naliehavo potrebujú pomoc. Štát im ju zatiaľ neposkytuje.

Časť verejnosti vníma pochod za život kriticky, niekedy až veľmi kriticky. Liberáli nechápu, načo také veľké haló, keď počet interrupcií klesá. Snaha chrániť ľudský život v jeho začiatkoch im pripadá ako morálny fetiš. Veď by bolo absurdné, aby zhluk buniek prevážil utrpenie žien, ktoré si nemôžu dovoliť dokončiť tehotenstvo. Nie preto, že deti nechcú, ale preto, že sa nemôžu o ne postarať: lebo boli znásilnené, lebo živoria na hraniciach chudoby a prežitia, lebo im chýbalo vzdelanie, na ktoré mali právo a otehotneli príliš mladé... Ľavici prekáža Katolícka cirkev.

Dvadsaťštyri zastávok MHD v Bratislave je zamorených hustým, zvukovým smogom. Hrá na nich rádio. Štyridsiatky na teplomeri, do šialenstva nechýba veľa. Klinec do rakvy vám zatlčie Marika alebo Jožo. Však viete, ktorí. Mesto v spolupráci s Dopravným podnikom sa rozhodlo zbaviť občanov posledných zvyškov osobnej slobody a na voľnom priestranstve im búši do hláv rádiové splašky.