V poslednom čase ma stále pozývajú na diskusie o ženách vo filme. Napriek tomu, že som hrdá feministka, vstupujem do týchto debát s istou pochybnosťou.

Počúvam a čítam, že prezident Andrej Kiska mal v správe o tejto krajine vyzdvihnúť aj čosi iné, ako sú obedy v školách zadarmo. Mal.

Poznáte to. Potrebujete rýchlo vybaviť poštu, nákup a popritom skočiť na kávu. Na takú krátku vzdialenosť ísť autom je nezmysel – zabili by ste čas aj životné prostredie a peši chodia „luzri“.

Dobrý stĺpček môže byť o čomkoľvek. O muche na pohári. Dobrý stĺpček je ako jeden výdych potápača s očami doširoka otvorenými. Môže v ňom byť koncentrát vášho úžasu. Život v súradniciach času a priestoru.

Projekt Andreja Bána a Michala Karaka Zabudnuté Slovensko zavítal do Topoľčian. Po premietaní dokumentárneho filmu Kroky na hrane nasledovala diskusia s tvorcami a hosťami.

Svet konšpiračných teoretikov má svoje evergreeny aj svoje horúce novinky. Popri osvedčených hitoch, ako je očkovanie spôsobujúce autizmus, liečivé čistidlo bazénov či plochá Zem, sa raz za čas zjaví niečo nové, priam ako blesk z čistého neba.

V detstve ma vydesila inscenácia, v ktorej sa objavil zub času. Všetci detskí aktéri zošediveli a zvráskaveli. 

Kadečo môže byť letné. Od slnovratu, času, lásky, kuchyne až po hudobné hity. Aj film. Už od čias Spielbergových Čeľustí bez aspoň jedného letného filmového blockbustera poriadne leto ani nemôže byť. Čo vlastne znamená to slovné spojenie „letný film“?

Tak sme tu mali dva pochody. Udiali sa v jednom meste, len niekoľko stoviek metrov od seba a približne v rovnakom čase.

Začína sa leto a s ním aj prípravy na budúcoročnom rozpočte. Zažívame dobré časy, mal by preto štát byť štedrejší so sociálnymi balíčkami?