Tento týždeň pravdepodobne prežijem v obkolesení nových vinylov. Hneď v utorok sa pustím do nového Davida Bowieho a jeho albumu The Next Day. Zatiaľ som si ho pustil dvakrát, pričom som to počúval len jedným uchom, tak sa teším, ako si ľahnem na môj diván v obývačke a dám si ho niekoľkokrát za sebou. David Bowie má za sebou zopár skvelých albumov, samozrejme, nájde sa v jeho diskografii aj zopár slabších, ale už teraz mi jasné, že The Next Day bude určite patriť k tým lepším.

Budúci týždeň končí vo svojej funkcii český prezident Václav Klaus. Hoci dnes mnohí jeho verejné pôsobenie vnímajú v tieni amnestie a podpory Miloša Zemana, Klaus toho reprezentuje podstatne viac.

Na začiatku modernej literatúry stojí neschopnosť kresťanského Západu vyrovnať sa so zlom a poraziť ho. Nie Don Quijote, ktorý sa pozerá dozadu, ale Celestína, Don Juan, Candide, Emil a Werther. To sú monštrá modernej doby.

Písať o mojej ceste je ťažké asi tak, ako učiť sa na test z matematiky v nočnom klube. Odkedy som opustila Kubu, mám pred očami novú realitu. Mám dilemu, či sa mám na svojej ceste správať ako jej protagonistka alebo novinárka, či tu mám žiť, alebo písať. Robiť obidve veci je ťažké, najmä pri intenzite všetkého, čo tu zažívam.

Pred tromi rokmi som mal tú česť stretnúť Vás v Bielom dome ako súčasť delegácie asi 50 ľudskoprávnych aktivistov z celého sveta.

Abraham Lincoln väčšinou víťazí v historických rebríčkoch o najväčšieho prezidenta USA. Rovnomenný film Stevena Spielberga, životopisný knižný bestseller Team rivalov a 150 rokov, ktoré uplynú od udalostí Americkej občianskej vojny, oživujú záujem o tohto štátnika.

Chachaři a rajdy. Kratke zobaky. Bezručova Maryčka Magdonova. Banik, Buty, Nohavica. Jediné mesto s americkým príbehom v bývalom Československu, kde bohatstvo uhľobarónov a oceliarov vyrástlo na nesmiernej biede. Najnovší fenomén Ostravska sa volá Miloš Zeman, práve tu dosiahol najväčšie volebné zisky. Prečo?

Keď Terézia Vansová písala poviedku o nevinnej farárovej dcérke Julinke, ktorá sa chystala na svoj prvý vstup do spoločnosti, iste netušila, že raz sa budú za debutantky považovať aj ženy, ktoré sa v spoločnosti už dávno producírujú a majú dokonca deti.

Vstáva obvykle skoro ráno pred piatou, vybavuje s čistou hlavou emaily a iné záležitosti. Večer chodí spať „so sliepkami“. Čo robí medzitým? Vedie firmu ISSO, ktorú založil pred dvadsiatimi rokmi a ktorá sídli v bývalom kláštore v centre Prievidze.