Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Julinkin prvý bál

.elena Akácsová .časopis .štýl

Keď Terézia Vansová písala poviedku o nevinnej farárovej dcérke Julinke, ktorá sa chystala na svoj prvý vstup do spoločnosti, iste netušila, že raz sa budú za debutantky považovať aj ženy, ktoré sa v spoločnosti už dávno producírujú a majú dokonca deti.

Telebrita v bielych plesových šatách sa uškŕňa do kamery a do mikrofónu hovorí: „Mám biele šaty lebo som debutantka, dokonca dvojitá! Prvýkrát som na plese v opere a som prvýkrát v spoločnosti aj tuto s kamarátom módnym návrhárom.“
Takto to vyzerá, keď sa odtrhne forma od obsahu, keď ju slepo opakujeme a netušíme, čo vyjadruje. Ale nemusíme byť hneď na nešťastnú slečnu prísni, pred rokom označovali v médiách za debutantku dokonca aj čerstvú mamičku moderátorku Zlaticu Puškárovú. Tento zmätok v pojmoch len dokumentuje, že jeden významný spoločenský zvyk minulých storočí, navyše jeden z najvýznamnejších dní v živote, keď sa z dievčaťa oficiálne stávala žena, stratil svoje opodstatnenie, jeho zmysel sa vyprázdnil a ako ho umelo udržiavame ďalej, je to rovnako smiešne ako chodiť do parlamentu v kroji. Tým nezavrhujem plesy ako príjemnú spoločenskú udalosť, slávnostné vybočenie z každodennej všednosti, iba si myslím, že slovo debutantka už treba prenechať len športovým komentátorom, ktorí ho mimoriadne radi používajú.
Debutantka, z francúzskeho débutante, začiatočníčka, bola dievčina z aristokratickej či vyššej spoločenskej triedy, ktorá dosiahla vek vhodný na vydaj. A tak ju bolo potrebné uviesť do spoločnosti a predstaviť ju mladým nádejným adeptom na ženenie a ich rodinám. Najpríhodnejším miestom boli práve plesy. Nielen preto, že sa tu vo veľkom počte zišli všetky výhodné partie z okolia, a ak tam niekto bol pozvaný, tak mal akoby vystavený certifikát, že do tejto spoločnosti skutočne patrí. Ples bol vhodný na vstup do dospelosti aj preto, že umožňoval oveľa bezprostrednejší kontakt slobodných dievčat a chlapcov ako iné spoločenské udalosti. Vďaka tancu umožňoval v podstate uprostred davu mladým ľuďom intímnu blízkosť a dával priestor na dôverný rozhovor. Na predstavenie debutantiek bol zväčša vyhradený prvý bál spoločenskej sezóny. Debutantky prichádzali na ples vždy v dospelej ženskej spoločnosti, zväčša to bola mladá už vydatá príbuzná, zvaná tiež gardedáma. A áno, aspoň v niečom sa spomínaná dáma z úvodu trafila, debutantky boli jediné, ktoré mohli a mali mať biele a súčasne aj najhonosnejšie šaty na plese.
Aj keď pôvodne boli plesy dvorskou záležitosťou, postupne sa rozšírili aj do nearistokratických a nižších vrstiev obyvateľstva. Plesy organizovali rôzne profesionálne, etnické, stavovské, náboženské a záujmové organizácie, spolky a inštitúcie. Striktne si však zachovávali istú uzavretosť, výlučnosť skupiny, stavovskú hrdosť a spolupatričnosť a voči okoliu, naopak, pestovali skupinové povedomie odlišnosti od ostatných. Teda až do chvíle, kým sme si začali byť všetci rovní. Treba dodať, že ani v zahraničí, kde stredná trieda nebola násilne zlikvidovaná komunistami, tak ako u nás, už nie sú plesy to, čo bývali. Doba sa uvoľnila, vrstvy premiešali, ľudia sa vedia zabávať celoročne a mladé ženy vstupujú do dospelého života bez sprievodu gardedám.
V Británii kráľovná Alžbeta II. oficiálne predstavovanie debutantiek pri dvore zrušila v roku 1958, takže ďalšie roky, aj keď sa plesy konali a debutantky boli naďalej pozývané, strata kráľovninho patronátu ubrala tomuto podujatiu na lesku a stal sa z neho bežný ples. Pomyselné žezlo chceli prebrať Francúzi, kde módny dom Jeana Patoua začal každoročne organizovať Ples debutantiek s tiarami na hlave, v bielych róbach a rukavičkách, na striedačku v Opere a vo Versailles. Lenže revolučné udalosti v máji roku 1968 urobili tejto paráde rýchly koniec. Až v roku 1992 obnovila Le Bal šikovná parížska PR agentka Ophélie Renouard, pričom zabila dve muchy jednou ranou. Urobila z toho veľkú prehliadku vysokej parížskej módy a zároveň si vybudovala sieť kontaktov s najvplyvnejšími ľuďmi tohto sveta. Každý rok sa na jej Le Bal des Débutantes v parížskom hoteli Crillon predstavilo okolo 25 mladých dievčat z významných rodín sveta, oblečených do rób od najznámejších svetových módnych návrhárov. Medzi debutantkami sú princezné, dcéry a vnučky významných politikov z celého sveta, napríklad Michaila Gorbačova či Georgea Busha, ale aj dcéry a vnučky významných osobností a známych hviezd šoubiznisu aj športu, ako je Bruce Willis či Steve Mc Queen, najnovšie sa s dcérou predviedol po odporúčaní kamaráta Brucea aj Silvester Stallone, dokonca tam bola aj pravnučka Ernesta Hemingwaya.
Dnes už nikto nečaká, že debutantka bude nepobozkaná panna, ktorá ešte nebola na žiadnej veľkej žúrke, ani že bude mať oblečené biele šaty. Nechodia už s nimi ani gardedámy, ale priamo významní ockovia a matky, dedkovia a babky. Nie je to prosto nič jedinečné ani pre samotnú debutantku, ani pre spoločnosť, do ktorej je uvedená. Na začiatku sa ešte tancuje valčík v pároch, na konci je to už len uvoľnená diskotéka v trochu drahších šatách. Ani spisovateľom už nestojí za to spomínať debutantky vo svojich románoch, pritom práve plesy a bály boli v románoch 19. storočia pomerne častým a obľúbeným motívom, miestom, kde sa mohlo udiať niečo zaujímavé, výnimočné. Preč sú časy, keď sa bálové debuty zobrazovali vo veľkých románoch ako Vojna a mier, Anna Kareninová, Otec Goriot, Pani Bovaryová, Buddenbrookovci. Alebo aspoň v takej poviedočke Julinkin prvý bál  s podtitulom Ako sa zabávali dievčatá pred stoletím. Dnes sa dievčatá zabávajú inde a inak.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite