Sú isté veci, o ktorých sa v slušnej spoločnosti mlčí, v škole sa o nich neučí, v novinách sa o nich nepíše. Takže o nich nakoniec skoro nikto skoro nič nevie. Kto napríklad vie, prečo prdíme práve z fazule, prečo prd smrdí a ako vlastne vzniká ten zvuk?

Je pochopiteľné, že médiá v týchto dňoch doslova hltali a ďalej šírili názory z Breivikovho manifestu, ktorý spísal na 1500 strán. Niektorí komentátori zašli tak ďaleko, že za spoluvinníkov masovej vraždy označovali aj úplne štandardných kritikov multikulturalizmu či islamu.

Som naozaj ženatý. Alfred Hitchcock to povedal jasne. Muž je naozaj ženatý až vtedy, keď rozumie každému slovu, ktoré jeho žena nepovedala. Moja žena mlčala a bol to horor ako z Alfredovho filmu.

Slovensko nemá veľa ľudí, ktorých práca znesie svetové kritériá. A ešte menej je tých, ktorých prácu ocení samotný svet. V slovenskom filme sa za posledné roky udial zázrak. Na malý počet nakrútených filmov veľa medzinárodných úspechov. V dokumente ide až o generačnú vlnu.

Na počátek 90. let vzpomínám jako na nejlepší léta svého života. Měl jsem kolem sebe báječné lidi, jedním z nejlepších vůbec byl Ivan Mikloš. Začínali jsme malou privatizací. On na Slovensku, já v České republice.

Minister hospodárstva Juraj Miškov tvrdí, že mal lepší život predtým, ako sa stal ministrom. Viac sa smial, viac zabával. Do politiky išiel preto, že chcel niečo zmeniť, a tak treba zaťať zuby a vydržať, koľko bude vládať. Z rozbehnutého vlaku sa nevyskakuje.

Budúcim prezidentom Ruska budem ja, – to je nedvojzmyselné posolstvo, ktoré plynie zo vzniku Národného frontu. Pre Medvedeva to znamená celkom nedvojzmyselný koniec.

Hlavný záporák je mŕtvy, príbeh sa môže skončiť, aj tak nebol rozohraný najlepšie. Dobro vyhralo, zlo si líže rany a zmätený divák premýšľa, koho žalovať o náhradu vstupného. Nedá sa postaviť poriadny príbeh len okolo záporáka, lebo keď už je po ňom, nemá kto krepčiť na jeho hrobe.

Správa, že s Ďurom Kušnierikom pôjdeme robiť rozhovor so slávnym talianskym rozhodcom Pierluigi Collinom, vo mne vyvolala dva pocity – jeden bol nadšenie z toho, že budem sedieť s človekom, ktorý pred niekoľkými rokmi stál pri všetkom dôležitom, čo sa vo futbale odohralo. Ten druhý pocit bol zmiešaný – bál som sa totiž, že keď mu položíme nejakú zlú otázku, vypúli tie svoje guľaté oči, prepichne nás káravým pohľadom, vytiahne červenú kartu a my sa strachom prepadneme pod zem. Zatmie sa nám pred očami a bude po všetkom.

Minulý týždeň sa udiali dve významné veci pre tento časopis – zapojili sme sa do systému Piano, ktorým sa spoplatňuje časť internetových stránok novín, a získali sme svetové ocenenie.