S potešením oznamujem, že .týždeň, jeho ľudia a príspevky získali najviac Novinárskych cien za rok 2011 spomedzi všetkých médií na Slovensku. Získali sme celkovo 6 hlavných cien.

Keď sa východná Európa v roku 1989 vymanila z temného a opresívneho mračna dejín, zapadní zástancovia liberálnej demokracie boli nadšení.

„Toto nie je čas na bilanciu, toto je čas na bodku,“ znie prvá veta glosy Petra Zajaca z predpredminulého čísla .týždňa. Tiež mám pocit, že sa kamsi vytratila kontinuita na rok 1989, solidarita generácií, étos v politike. Príliš veľa marketingu, hier s médiami, gest a rečí.

Pred piatimi rokmi odmietali Američania s Talibanom hovoriť. Teraz Taliban odmieta hovoriť s Američanmi. Je to dosť výstižný ukazovateľ toho, ako sa v Afganistane posunula rovnováha moci. Západ tu zasiahol – a zlyhal.

Takmer tak často, ako sa v slovenských a maďarských médiách rozoberajú otázky Maďarov na Slovensku, sa v poľských a litovských médiách riešia problémy Poliakov na Litve. Východná Európa totiž ešte pred sto rokmi tvorila podobne mnohofarebnú národnostnú mapu ako Európa stredná.

Vláda jednej strany, ktorej budovanie Fico práve ukončil, preberie po Radičovej neľahkú štafetu: Čeliť výzvam krízy, dlhov a „európskeho projektu“, ktoré determinujú dnešok a predznamenávajú pre Slovensko turbulentnejšie časy, než za 22 rokov slobody zažilo.

Kedysi pred štyrmi rokmi si študent Miroslav Lisinovič zo Šaštína povedal, že spojí tri svoje špecifické záujmy do niečoho užitočného. A vznikol z toho jedinečný blog o slovenských kalváriách.

Záujem o povolanie zdravotnej sestry klesá. Od roku 1995 bolo nutné zatvoriť tri zdravotnícke školy. Atraktívnejším sa stáva povolanie maséra, ktoré nie je závislé od štátnych peňazí.

Písať o seriáli po jednej-jedinej odvysielanej epizóde je prinajmenšom trúfalé. Ale skúsim, lebo Touch má ambície stať sa televíznou udalosťou roka, seriálom, ktorý znova posunie latku a nastaví nové štandardy. Nejde o veľkohubé PR vyjadrenia z kampane, ale o dojmy, ktoré zanechal pilot. Normálne by som ich nazval rozpakmi, lebo zatiaľ vôbec nie je jasné, aký bude príbeh, kam bude smerovať a aká metapointa ho čaká na konci. Vlastne ani k normálnej zápletke nedošlo, len sa prišlo na nejaké veci.

Hoci sa komiks v Česku teší omnoho širšej „čitateľskej“ základni, a vlastne i väčšiemu rešpektu ako u nás, v roku 2003, keď vyšiel Bílý Potok – prvý diel neskoršej trilógie o Aloisovi Nebelovi, situácia na komiksovom trhu sa s tou dnešnou nedala porovnať.