Je to veľmi smutné. A to aj v rámci toho, aké to niekedy vie byť veselé. „Mám jointa radšej ako teba,“ povedal môj kamarát Chhewang svojej frajerke a opustil ju. Chcela od neho, aby menej hulil.

Za umením som si tu v strednej Európe navykol chodiť do Viedne. A umenie, to je popri lyžovaní zrejme jediný dôvod, prečo sa v zime, snehu a mraze vydať niekam na cestu – samozrejme, s výnimkou hôr a lyžovania.

Okrem Avatara hrajú v NY aj iné imaginárium – Dr. Parnassa. Terry Gilliam, „ten Američan z Monty Pythonov,“ je známy svojimi nekonformnými projektmi, z letargie nás vytrhol filmami ako Brazil, 12 opíc alebo Kráľ Rybár. Jeho najnovšie dielo, The Imaginarium of Dr. Parnassus sa v kinách vezie v druhom pláne, povedľa trh valcujúcich 3-dimenzionálnych modrých pohanov, ktorí rozčúlili Vatikán (príroda vs. Boh), feministky (útlejšie telá ženských avatarov), aj antifajčiarsku loby (huliaca Ripleyová).

O nedávno vyznamenanom Vladimírovi Juklovi sa zvykne hovoriť aj ako o generálovi tajnej cirkvi, ktorá tu fungovala počas komunistickej totality. Tajná cirkev však mala aj svojho duchovného otca. Bol ním chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič.

Keď sme tu mali 40 rokov problém s komunistami, zdalo sa to beznádejné. Ak tu celé tie roky prenasledovali ľudí pre pravdu, strieľali odchádzajúcich na hraniciach a zatvárali ešte aj krehké mníšky pre ich silnú vieru, prečo na nich nespadli celé nahnevané Tatry?

Najčerstvejší celovečerný film Jaroslava Vojteka nebol síce uvedený na prehliadke Jeden svet, ale keďže je tu reč najmä o slovenských dokumentoch a Hranica (na jihlavskom festivale vyhlásená za najlepší tohtoročný dokumentárny film strednej a východnej Európy) mala len nedávno premiéru, je prípustné aspoň krátkou recenziou odprevadiť ju k divákom.

Je dokumentaristom, ktorý nechce skutočnosť len zaznamenávať, chce ju aj meniť. Preto robil filmy o nechcených deťoch, preto sa vydal na Cestu Magdalény Robinsonovej, preto chodí po rómskych osadách, preto je nespokojný s vedením Audiovizuálneho fondu. Marek Šulík.

Mal to byť epitaf na náhrobný kameň národného tímu na MS 2010 a je z toho radosť a eufória. Všetko zlé a negatívne okolo mužstva sa prelialo do výkonu, aký v našej reprezentačnej histórii nemá páru.

Rozhovor so šéfredaktorom denníka Új Szó Norbertom Molnárom.

V našom seriáli o festivale Bažant Pohoda sme prešli celým svetom a zostáva nám už len domáca scéna. V rámci našej scény si privlastníme aj českých hudobníkov, ku ktorým máme stále veľmi blízko.