Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Vojtekova Hranica

.zuzana Mojžišová .časopis .film

Najčerstvejší celovečerný film Jaroslava Vojteka nebol síce uvedený na prehliadke Jeden svet, ale keďže je tu reč najmä o slovenských dokumentoch a Hranica (na jihlavskom festivale vyhlásená za najlepší tohtoročný dokumentárny film strednej a východnej Európy) mala len nedávno premiéru, je prípustné aspoň krátkou recenziou odprevadiť ju k divákom.

Krátko po druhej svetovej vojne si Sovieti uchmatli od nás, čo im už veľmi dlho predtým nepatrilo – Podkarpatskú Rus, či ako oni hovorili – Zakarpatskú Ukrajinu. Alebo, ako sme my hovorili, nebola to ani vojnová korisť, ani vojnová daň, ale „demokraticky prejavená vôľa karpatskoukrajinského ľudu v plnom priateľstve medzi Československom a Sovietskym zväzom.” A tak niektorí obyvatelia dedinky Slemence chceli ostať po rozdelení územia v obnovenom Československu, iní sa chceli stať súčasťou Ukrajiny. Starosta, prospechár a pašerák, rozhodol, že hranica bude viesť stredom dediny a na vôľu karpatskoukrajinského ľudu on zvysoka kašle. Tam, kde voľakedy nebola, natvrdo, surovo vznikla v roku 1946 hranica a rozdelila Slemence s mnohými nespokojnými ľuďmi na dve časti; v pruhu, ktorý ich oddeľoval i oddeľuje, už vyše šesť desaťročí sem a tam mašírujú ostražití hraničiari, raz v takej, inokedy v onakej uniforme. Ako čas plynie, doby sa menia, vzhľad hranice uprostred dediny sa mení tiež. Z nepriepustného, nepriehľadného pletiva sa prešlo na redší plot s hrdzavejúcou závorou... Tou dedinou sa nedá prejsť bicyklom na jeden dúšok, hoci aj nie je veľká; v tej dedine nemôže  hocikto hocikoho hocikedy navštíviť. Hranice v páse trávy, hranice medzi skupinami ľudí, medzi jednotlivcami, hranice v každom z nás. Práve tie režisér prostredníctvom príbehov Slemenčanov sugestívne ohmatáva vo filme Hranica. Život je fakt zložitá záležitosť, jedna z najzložitejších tu na matičke Zemi. Niekoho ani starosti, staroba a choroba nerozdelia – až smrť (a možno ani tá nie); niektorých najbližších príbuzných navždy oddelil direktívny, mocenskými cieľmi motivovaný príkaz. Jaro Vojtek šesť rokov nakrúcal, dva roky strihal – a vystrihol pre seba i pre nás kus neznámej, ale blízkej reality. Spravil to tak vojtekovsky, nevtieravo, ale zalezie to pod kožu.
Hranica, Slovensko 2009. Námet, réžia: Jaro Vojtek. Scenár: Jaro Vojtek, Marek Leščák. Kamera: Tomáš Stanek, Jaro Vojtek. Strih: Maroš Šlapeta, Zuzana Cséplő. Produkcia: LEON Productions
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite