Začína to byť z roka na rok radostnejšie – ísť do kina na nový slovenský hraný film. Skvelý divácky pocit. Je preč hanba, strach, istota, že to zase raz bude stopercentne iba hlúpy prepadák.

Už viac ako dvadsať rokov počúvam rôzne verzie príčin rozpadu Československa. Niekedy rovno z prvej ruky. Napríklad o kompromitujúcich materiáloch, ktoré si po vojne odniesli tajné služby a využili ich potom pri budovaní agentúrnej siete. Najmä Sovieti konali veľmi efektívne. A domáci kolaboranti im pritom snaživo pomáhali.

Cez víkend sa v Bratislave opäť konali medzinárodné plavecké preteky ORCA Cup. Samozrejme, plávanie nemá na Slovensku širokú fanúšikovskú základňu, a tak ani veľmi nemá zmysel zaoberať sa teraz športovými hodnotami podujatia. Zaujímavé je tu niečo iné. Peniaze a bonusy. Pripomeňme, že ORCA Cup je vážne podujatie, tohto roku sa naň prihlásilo 700 plavcov z deviatich krajín, z toho deväť olympionikov. Na slovenské pomery celkom prestížna záležitosť. Aby tu plavec uspel a získal nejakú medailu, musí mať natrénovaných stovky hodín a naplávaných stovky kilometrov. S nejakým rekreačným plávaním tu už pretekár neuspeje.

Od programových vyhlásení vlád (PVV) sa neočakáva akási figurálna kresba toho, čo chcú nasledujúce štyri roky presne urobiť. Sú to formálne dokumenty, ktoré v bližších detailoch rozpisujú či kombinujú (ak ide o koalíciu) akurát hlavné priority do tej miery, aby verejnosť dostala posolstvo, že vládna garnitúra bude robiť to, čo sľúbila.

Prepustenie z práce a dni, týždne, mesiace či dokonca roky bez zamestnania patria medzi najťažšie životné situácie. Potvrdí to asi každý človek, ktorý sa v tejto situácii ocitol. Tzv. boj proti nezamestnanosti a vymýšľanie receptov na zvyšovanie zamestnanosti je preto neodmysliteľnou súčasťou nielen všetkých predvolebných kampaní, ale následne aj vládnych programov. Ten najnovší nie je výnimkou.

Slovenský hraný film je – v produkčnom kvantitatívnom zmysle – v relatívne dobrej kondícii, ak zoberieme na porovnanie do úvahy obdobie pred rokom 2011. A dvíha sa aj kvalitatívne.

Predtým ako Jamesa Caviezela na filmovom plátne explicitne ukrižoval Mel Gibson vo vulgárne priamočiarom Umučení Krista, mal tento charizmatický Američan vykročené na kariéru veľkého charakterového herca. Niežeby sa ním nestal, akurát nálepky Ježiša – atléta v utrpení sa už len tak ľahko nezbaví. Dnes, po siedmich rokoch hrania v kadečom, v predpeklí zabudnutia, našiel Cavieziel útočisko v televízii. Person of Interest je po minisérii The Prisoner jeho druhým veľkým seriálom.

Keď sa pozerá na dnešné Slovensko, vidí únavu a víťazstvo priemernosti. Pokúsil sa preto o zárodok novej neošúchanej reformnej sily, ale neuspel. Po 22 rokoch zápasov o povahu krajiny končí s politikou. Peter Zajac.

V skutočnosti je to kľukatý príbeh s vrcholmi a smutným koncom. Vďaka pôsobeniu v štyroch vládach tu 20 rokov symbolizoval reformy, kompetentnosť a zdravý rozum v ekonomike. Ako 51-ročný odchádza z najvyššej politiky takmer bez možnosti návratu.

Amal Bašá sedí na fialovej pohovke vo svojom dome na predmestí Saná a s dojatím spomína na rok, ktorý – azda – zmení jej rodnú krajinu, Jemen. Ľudskoprávna aktivistka a členka Národnej revolučnej rady rozpráva: „Odňali sme režimu jeho legitimitu. Bola v tom obrovská radosť.“