Už starogrécky historik Thukydides v svojom klasickom diele objasnil, prečo ľudia vedú vojny. Ide im o strach, záujem a česť.

Vždy boli vpredu a tlačili sa do finále každého šampionátu. Vždy reagovali na trendy futbalu a nikdy v ňom nestáli bokom. Vždy mali visačku turnajového mužstva, ale teraz im už väčšina pripisuje vysoké body aj za umelecký dojem. Nemci.

Dlhé mesiace to bola pre tímy cesta do Brazílie, na MS 2014. Pre polovicu z nich sa trasa otočila – šestnásti sú už na ceste z Brazílie. Medzi nimi traja semifinalisti ME 2012 a práve ich vyradenie plus rýchly koniec Anglicka sú najväčším prekvapením mundialu.

Iste, drvivá väčšina moslimov sa mierumilovne modlí k Alahovi, robí si svoje a na nikoho neútočí. Žiaľ, západná civilizácia má čoraz častejšie dočinenia s tými moslimami, ktorí nenávidia všetkých, čo sú iní ako oni. Ak majú príležitosť, bez milosti útočia. A to aj v krajinách západnej civilizácie, kde si vyznávači islamu slobodne užívajú svoju slobodu a práva. Sloboda im umožňuje napríklad schádzať sa v mešitách, kde ich fanatickí duchovní podnecujú páchať zlo.

Je utorok podvečer, citeľne sa ochladilo. Počet ľudí sa postupne zvyšuje, dve tretiny tvoria mladí ľudia. Hoci sa tu odohrá aj malá subdemonštrácia sekty okolo Slobodného vysielača (majú megafón, transparent, vlastné heslá), reč tvárí prezrádza, že prišli najmä slušní pracujúci alebo študujúci ľudia. Vadí im korupcia a Smer, sú to pre nich synonymá.

Je mi čudné, ale aj nie je, ako málo sa v Pakistane píše o Islamskom štáte. Po všetkom tom, čo som tu zažil, a čo o Pakistane viem (len dve krajiny majú v názve slovo „islamská“, a to práve Pakistan a Irán), by som si povedal, že IS bude denne na prvých stránkach tlače. Nie je. Prečo asi?

Pri rannom čítaní správ na jednom z českých informačných portálov som sa dozvedel, že Islamský štát – áno, ten, čo stína hlavy novinárom, humanitárnym pracovníkom, „nepriateľom“ islamu – je konšpiráciou Izraela a USA. A aj tie ekonomické sankcie, ktoré majú ochrániť Ukrajinu pred ruskou agresiou, sú iba olejom do ohňa. Približne tak povedali exprezident Klaus a jeho exporadca Hájek, prezident Zeman, expremiér Čarnogurský, premiér Fico... ak mám vymenovať aspoň časť predstaviteľov generácie súčasnej a nedávno minulej vodcovskej elity. Ide vraj o ropu a geopolitické záujmy mocností. Pomerne pestrá a masívna časť občianskej verejnosti im súhlasne pritakáva.

Hovorí sa, že človek má žiť tak, aby ani deň pred smrťou nemusel svoj život meniť. Znie to zaujímavo, ale až zoči-voči skutočnému umieraniu býva jasnejšie, čo všetko to znamená.

Z vojenského hľadiska Debaľcevo znamená úspech separatistov, pretože získali kontrolu nad dôležitým železničným a cestným uzlom, ktorý spája Doneck a Luhansk. Podarilo sa im splniť druhý z troch cieľov ich novoročnej vojenskej ofenzívy: vytlačiť ukrajinské sily z doneckého letiska, obsadiť Debaľcevo a Mariupoľ. Zároveň je pravda, že sa separatistom nepodarilo zajať približne 5-tisíc príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí sa v „debaľcovskom kotle“ (termín separatistov) ocitli.

Vo filme Alice Nellis Andělé všedního dne podľa rovnomennej knihy Michala Viewegha vidíme okrem smutných, s koncom vlastnej existencie konfrontovaných ľudí aj štyroch anjelov, ktorí sa im snažia pomôcť. Podarilo sa známej režisérke spojiť nebeský a pozemský svet?