Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pakistan mlčí

.ivan Vrubeľ .časopis .politika

Je mi čudné, ale aj nie je, ako málo sa v Pakistane píše o Islamskom štáte. Po všetkom tom, čo som tu zažil, a čo o Pakistane viem (len dve krajiny majú v názve slovo „islamská“, a to práve Pakistan a Irán), by som si povedal, že IS bude denne na prvých stránkach tlače. Nie je. Prečo asi?

Odpovede na túto otázku sú všetko iné, len nie jednoduché a príjemné. Na druhej strane ma príjemne prekvapili svojimi postojmi moji vzdelaní známi Pakistanci. Sú zdesení zo zverstiev, čo páchajú ľudia, ktorí všetkých okrem seba nazývajú neveriacimi a tvrdia, že konajú v mene Alaha.

.pravá podstata problému
Nuž, asi aj v Pakistane si uvedomujú, že všetky tie informácie vrhajú veľmi zlé svetlo na ich náboženstvo – hoci je to opäť a opäť len nesprávny a tragický výklad histórie islamu a jeho absolútne nesprávna a tragická implementácia do súčasného života. Výklad a implementácia, ktoré majú viac do  činenia s dávnym nepriateľstvom v rámci samotného islamu, než s nepriateľstvom islamu voči Západu.
Čo mám na mysli? Presne to, čo mi  prichádzalo na um už v čase irackej krízy, keď USA napokon v oprávnenom presvedčení o existencii zbraní hromadného ničenia zasiahli v Iraku. Rozhnevali si tým celý moslimský svet a obeťami sme sa stali zase my zo západného sveta, ako nás oni nazývajú. Nechcem sa vyjadrovať, či to bol správny, alebo nesprávny zásah, a prinajmenšom treba uznať, že zbavil Irak diktátora (hoci existuje stále dosť veľká skupina ľudí, ktorá to ľutuje). Skôr chcem poukázať na niečo iné. Na to, čo bolo pravou a podstatnou príčinou irackého konfliktu a kde USA nezohrali vôbec najdôležitejšiu úlohu. Na historický vzťah dvoch odnoží islamu, ktoré sú od začiatku nezmieriteľnými nepriateľmi – sunnitov a šiítov.
Pred pár rokmi sa rozhodlo, že armáda USA opustí Irak a riadenie štátu zostane v rukách legitímne zvolenej irackej vlády. Vtedy sme diskutovali, aká to bude vláda. To, že bude šiítska, keďže 80 percent obyvateľstva Iraku tvoria šiíti, bolo skoro jasné. A že  táto väčšina bude pripomínať svoje zlé postavenie z éry Saddáma Husajna (sunnitu), bolo skoro predvídateľné. Nič dobrého pre budúcnosť Iraku to neveštilo.
Mimochodom, aj to napätie v Balučistáne, čo je provincia Pakistanu na hraniciach s Iránom, šiítskou krajinou, vychádza z tejto sektárskej nevraživosti medzi šiítmi a sunnitmi. A hoci nemám v úmysle hodnotiť politiku USA (po desiatich rokoch života v moslimskej krajine už na ňu nemám len pozitívny pohľad), nemôžem nevidieť, že problém Iraku naozaj nespočíval predovšetkým v prítomnosti amerických vojsk. Tie len tlmili lokálne a neprekonateľné problémy. Kým tam boli, ako-tak sa to darilo. Často sme debatovali, aká situácia nastane po ich odchode. A teraz sa to ukázalo.

.a čo urobí Turecko?
Za predchádzajúcej a  neschopnej irackej vlády sa zo sunnitov stala utláčaná menšina. Len to nik nechcel vidieť. Svet bol nadšený údajnou snahou tejto vlády o obnovu Iraku. Obnova sa navonok darila, vnútri sa nemenilo k lepšiemu skoro nič. Do toho vošla jedna časť Arabskej jari, povstanie v Sýrii proti Assadovi, a keď sa ukázalo, že veľkú časť povstalcov tvoria ľudia napojení na al-Káidu, svet odrazu nevedel – jednoducho povedané – čo robiť a koho podporiť.
Situáciu potom využili tlupy kriminálnikov, ktoré sa začali zastierať ustanoveniami Koránu a začali akože brániť sunnitskú menšinu na severe Iraku a severe Sýrie. Neváhali a neváhajú používať tie najzverskejšie metódy. Nuž, a začalo sa im dariť. Pritom nezabúdajme, že menšina, ktorú títo kriminálnici akože bránia, ich naozaj podporuje. A potom sa tam dejú veci, nad ktorými zdravý rozum zostáva stáť.
Beštiálnosť tohto snaženia sa zakrýva citovaním Koránu, najmä vetami vytrhnutými z kontextu, tak ako to v takýchto prípadoch vždy býva. A dnes je Islamský štát až pri tureckých hraniciach, pri hraniciach členskej krajiny NATO (aj keď členstvo Turecka v NATO bolo azda najväčším omylom v histórii tejto organizácie). Čo má Turecko robiť? Je to oficiálne sekulárna krajina, a pritom to vyzerá, že neurobí skoro nič. Časť Turkov dúfa, že Kurdi budú mať v boji proti Islamskému štátu úspech. Ďalšia časť sa ešte väčšmi obáva práve Kurdov, s ktorými majú Turci trpké skúsenosti (lenže Kurdi ich majú zase s nimi). Je to pre Turecko veľká dilema, s ktorou akosi nik nepočítal.
Preto aj pakistanská vláda mlčí, hoci zverstvá Islamského štátu nepodporuje, no ani ich oficiálne neodsudzuje – a to je hrozné. Rovnako narába s existenciou Talibanu: umelo udržiava napätie s ním, aby naďalej mohla dostávať financie na údajný boj proti nemu. Keď sa však pakistanský Taliban, skúsený v ukrutnostiach na území Pakistanu, prihlásil k podpore Islamského štátu, ani len slovkom neprotestovala. Nič. Nuž, Pakistan je na deväťdesiat percent sunnitský – aj to má na mlčanie svoj vplyv.
Nateraz je nepredstaviteľné, ako si  chce svetové spoločenstvo poradiť s týmto novým fenoménom, ktorý za neakceptovateľný označuje aj al-Káida. Celá činnosť IS však spôsobuje diskreditáciu Koránu a islamu, a tak sa prebrali aj niektoré moslimské štáty a podporili vojenské akcie USA a spojencov. Vedia, že napokon ľudia svetového spoločenstva odsúdia ako príčinu tohto pekelného zla islam.
Je jasné, že takýto spôsob ustanovenia štátneho útvaru len na základe učenia Koránu, nepredstaviteľného násilia a intolerancie, nemá v 21. storočí miesto. Sme však dosť silní, aby sme tento proces zastavili? Ja si tým, bohužiaľ, nie som istý.
.autor žije v pakistanskom Islamabáde, kde pracuje ako zástupca medzinárodnej firmy Geofizyka Krakov.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite