Skoro desať rokov bol predsedom SMK, dnes tvrdí, že nové vedenie nerobí dobre rozhodnutia a stráca podporu voličov. Hoci Pála Csákyho kritizuje, stále vraj nenastal čas, aby sa pokúsil o návrat a zviedol s ním vnútrostranícky zápas. Tvrdí, že strane by pomohol nový líder, nemal by to však byť ani on, ani Csáky, ale tretí kompromisný kandidát. Konkrétnu predstavu má, ale meno zatiaľ tají. Béla Bugár.

Nemecko nikdy v povojnovej histórii nezažilo voľby s toľkými „naj". Najnudnejšia kampaň vyvrcholila najpozoruhodnejšími výsledkami volieb, ktoré by ešte nedávno pôsobili ako sci-fi. A kto je víťaz? No predsa Guido Westerwelle, podceňované dieťa nemeckej politiky.

Práve som začala písať tento mediár o najnovšom výmysle francúzskych politikov, ktorí chcú presadiť, aby bola každá digitálne upravovaná fotografia v médiách povinne označovaná výrazným upozornením, že fyzická podoba na fotografii je zmenená retušovaním, a ochrániť tak krehkú psychiku normálne urastených ľudí, ktorí sa s tými nerealisticky dokonalými bytosťami porovnávajú, trápia a hladujú, keď sa stali dve veci.

Už dlhší čas vládne medzi sudcami obava z vyslovenia názoru na pomery v justícii. Najviac sa toto obdobie prekrýva s nástupom Štefana Harabina do funkcie ministra spravodlivosti, v skutočnosti však siaha už do obdobia pred ním.

Svet morálky a politiky predstavuje špecifický problém tým, že je výsledkom ľudskej činnosti, no príliš často zjavne vzdoruje ľudským zámerom aj rozumu.

Bol to taký nevinnný e-mail. Okrem iného v ňom stálo, že na výstup na najvyšší vrch Vorarlberska sú potrebné trekingové topánky a skúsenosti s pešou turistikou. Varovne znela len pripomienka, že cesta sa neodporúča ľuďom, čo trpia závratmi.

Človek, ktorého očarili košík a ľahká raketa. Má 33 rokov a vysoké funkcie vo svetovom a európskom bedmintone. Trápi ho nezáujem, no nestráca nádej. Peter Tarcala.

Od tejto chvíle sa mi zdalo, že som sa ocitol v hre, ktorej režiséra nepoznám. V priebehu niekoľkých dní sa totiž stalo príliš veľa vecí, ktoré spolu veľmi úzko súviseli. V Trnave prebehlo stretnutie niektorých predstaviteľov VPN, ktoré spochybnilo legitimitu vrcholných orgánov i predstaviteľov, v Prahe prebehla výrazná zmena Občianskeho fóra (iniciatívu prevzala tzv. pravicovo-demokratická platforma a predsedom OF sa stal Václav Klaus), slovenská vláda predložila bez predbežných konzultácií s koaličnými partnermi návrhy deľby kompetencií medzi národnými republikami a federálom, premiér Mečiar odvolal ministra vnútra za KDH (čím napätie v koalícii prekročilo prahovú hodnotu), noviny denne prinášali informácie o chystaných demonštráciách pred budovou Slovenskej národnej rady a články o celonárodnej podpore matičnej verzie jazykového zákona (čím sa poslanci parlamentu dostali pod nevídaný psychický tlak). V rozhlase i televízii sa vyvolával dojem, že VPN je v tejto chvíli akýmsi protinárodným politickým zoskupením s neslýchanou mocou presadiť čosi proti vôli celého národa. V tom istom čase sa vyprázdnili obchody a sociálny nepokoj, neistota a strach sa stali spolupútnikmi každodenného života radových občanov. Z dôveryhodných prameňov som sa dozvedel, že na nacionalistickej báze vznikajú ozbrojené skupiny, zdvihla sa vlna antisemitizmu. V nejednej hlave sa v tých dňoch premietali nostalgické spomienky na „sladké časy totality“, keď človek presne vedel, čo ho čaká zajtra a o desať rokov.

Nápad, že človek s jeho minulosťou, mentálnym vybavením a riadiacimi schopnosťami sa má stať riaditeľom verejnoprávnej televízie, by bol za normálnych okolností celkom pochabý. Lenže Slovenská televízia zrejme oslávi aj „20 rokov po“ na čele práve s ním – so Štefanom Nižňanským.

Jazykový zákon, ktorý si koalícia schovala ako záverečný akord jarnej sezóny, dal už aj tak zničeným slovensko-maďarským vzťahom novú a divokú rotáciu. Namiesto dialógu premiérov, ktorý mal po rošáde Gyurcsány/Bajnai otvoriť akýsi „nový list“, smerujeme k internacionalizácii konfliktu.