Tak teraz, keď už je toho plný bulvár (aj keď mi je ľúto, že ste to vy nevedeli prví), môžem konečne o tom hovoriť. Môžem konečne písať do tohto svojho týždenného terapeutického denníčka o tom, aké to je, keď sa po 30 rokoch vžívam do roly mamy. Mamy ako takej, ale v tomto štádiu najmä do mamy svojej. Nikdy som to nejako veľmi neriešila, vediac, že som bola, minimálne jednostranne, totálne nechcená, ale teraz, ako sa mi pomaly zväčšuje bruško, a nálady a emócie sa striedajú ako po nejakej šialenej droge, pričom citlivosť je nastavená na maximum, mám pocit, že moja mama musela byť asi bohyňa.

Výpravná, objemná, obsažná, vtipná. Aj taká je kniha Tomáša Berku a Fedora Freša Rocková Bratislava, mapujúca príbeh rokenrolu a jeho potomkov v hlavnom meste Slovenska za posledných 50-60 rokov.

Dvadsiateho piateho mája si určite nenechám ujsť Depeche Mode na štadióne Pasienky v Bratislave. Videl som ich dvakrát, vždy na bývalom štadióne Interu a bol to rozdielny zážitok. Prvýkrát boli fantastickí, koncertu prialo aj počasie a trojica hudobníkov vtedy vydala veľmi dobrý comebackový album Playing The Angel, z ktorého odohrali viacero vecí. Tie zneli naživo ešte lepšie ako na platni. Možno to bolo aj tým, že tu DM boli vôbec prvýkrát. Kapela sa vrátila na Slovensko o pár rokov neskôr v rámci albumu Sound Of The Universe.

Raz za rok som porotcom v literárnej súťaži. Nejde o Nobelovu cenu, slovenskí študenti súťažia o najlepšiu krátku poviedku v nemčine.

Nechajme súťaž súťažou, porotcovia nech hodnotia vína a spoznávajú Slovensko, my obyčajní slovenskí smrteľníci máme oproti nim tú výhodu, že svoje slovenské vína môžeme spoznávať celý rok.

Keď sa generál Parvíz Mušaraf minulý mesiac po štyroch rokoch vrátil z exilu, jeho strana vyhlásila: „Generál pristál na pakistanskej pôde. Vrátil sa, aby zachránil krajinu.“

V posledných rokoch je Rusko superveľmocou v ženskom tenise, ale boli časy, keď tento biely šport nemal v krajine takmer žiadne uplatnenie. Aký je dôvod vzostupu ruských tenistiek, z ktorých sa vďaka ich fyzickým prednostiam stali aj svetové celebrity?

Jar, to romantické obdobie pučiacich stromov, zelenajúcej sa trávy, prebúdzajúcej sa prírody a sennej nádchy, máme šťastne za sebou. Tento rok trvala asi tak dva dni a po nich prišlo leto. Teda pálivé slnko, horúco aj v noci, prepotené tričká, intenzívny pitný režim. Ledva skončená zima sa dotkla jari a tá sa premenila na leto.

Ak je fotografia ako médium v niečom naozaj dobrá, tak je to jej schopnosť zachytiť a zakonzervovať stav ľudí, vecí, sveta okolo nás. Aj triviálne fotky sa stávajú po rokoch fascinujúcim dokumentom.

Päťdesiate roky, Rumunsko. Bolo to na ich konci, keď aj v Rumunsku definitívne doznieval svet tradičných hodnôt. Najmä s prispením komunistického teroru. Dožívali poslední svedkovia kráľovského Rumunska i šľachtickej noblesy. Pokiaľ ich už predtým nestihli zlikvidovať v boľševických väzniciach či v orientálne krutých pracovných táboroch, kosil ich vek.