V poslednom čase v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora SR a zmenou rokovacieho poriadku, na základe ktorej sa pripúšťa aj verejná voľba, počuť, najmä od predstaviteľov Smeru, nasledovné tvrdenia : Len tajná voľba je demokratická Tajná voľba je najväčší výdobytok demokracie Ide o najväčší útok na demokraciu od novembra 89 VPN malo ako kľúčovú požiadavku „tajné“ voľby

Boli to dobré MS. Hra, atmosféra, štadióny, organizácia, všetko sa podarilo. Naši vypadli priskoro, aj herne sa skôr trápili, ale práve oni sa nakoniec stali súčasťou úspechu. Toho najväčšieho.

Na stránkach .týždňa vám chceme postupne predstaviť slovenských politikov, ktorých mená sú takmer neznáme. Napriek tomu existovali a vo svojej dobe mali čo povedať.  

Emil, teraz som čítal, že cirkvi treba vrátiť majetok, čo je v poriadku, lebo čo bolo raz ukradnuté, treba vrátiť späť pôvodnému majiteľovi. Aj keď komunisti brali všetko v mene pôvodného majiteľa – ľudu. Lenže ľud mal z toho prd. V tomto prípade sa to dokonca rýmuje.

Verejné diskusie majú zvláštnu vlastnosť. Ohlodajú problém na kosť a jeho zredukovaním na ÁNO alebo NIE ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov aj tam, kde reálne neexistujú.

Stáva sa z toho taký pekný zvyk. Je máj a ja sa zase plavím po rieke. A zase ma ten svet okolo európskych riek neprestáva prekvapovať. Toho roku som na rieke Baise približne v polovici cesty medzi francúzskymi mestami Toulouse a Bordeaux, v kraji, ktorý sa preslávil troma mušketiermi, husacou pečeňou a armaňakom, hrdým predchodcom svetovo známejšieho koňaku.

Stáva sa z toho taký pekný zvyk. Je máj a ja sa zase plavím po rieke. A zase ma ten svet okolo európskych riek neprestáva prekvapovať. Toho roku som na rieke Baise približne v polovici cesty medzi francúzskymi mestami Toulouse a Bordeaux, v kraji, ktorý sa preslávil troma mušketiermi, husacou pečeňou a armaňakom, hrdým predchodcom svetovo známejšieho koňaku.

Ako päťročného ma zobrala mama k učiteľke violončela. Bol to jej obľúbený nástroj a keďže ja som bolo štvrté a zároveň posledné dieťa, tak mi nezostalo nič iné, než sa naň učiť hrať.

Stáva sa z toho taký pekný zvyk. Je máj a ja sa zase plavím po rieke. A zase ma ten svet okolo európskych riek neprestáva prekvapovať. Toho roku som na rieke Baise približne v polovici cesty medzi francúzskymi mestami Toulouse a Bordeaux, v kraji, ktorý sa preslávil troma mušketiermi, husacou pečeňou a armaňakom, hrdým predchodcom svetovo známejšieho koňaku.

Viac ako šesť rokov som žil len 70 kilometrov od neho. Čo si mám teraz o tom všetkom myslieť?