Ruky sa pohybujú s naučenou istotou a rýchlosťou. Majú len tridsať sekúnd na to, aby do spodnej časti stola, kde pracujú, zasunuli a skryli cigary, ktoré pôjdu na čierny trh. Halu pritom snímajú dve kamery. Je to miesto, kde se rolujú voňavé listy, ktoré potom končia zabalené v škatuľkách s názvami ako Cohiba, Partagás alebo H. Upmann.

Trápim sa pre starého muža z rohu ulice. Celý život pracoval, a teraz predáva cigarety tam, na rohu ulice. Trápim sa pre mladé dievča. Každý deň sa pozerá do zrkadla, aby sa potom vydala na trh so sexom. Dúfa, že tam stretne cudzinca, ktorý ju odtiaľto zoberie preč. Trápim sa pre muža s čiernou kožou, každé ráno skoro vstáva, ale bez ohľadu na to sa nikdy nedočká práce, akú si zaslúži. Vinou rasizmu, viditeľného aj neviditeľného. Trápim sa pre zvráskavenú štyridsiatničku, každý mesiac platí poplatky odborom, ale každé ráno sa obáva, že ju vyhodia z práce a ona si nebude vedieť rady. Trápim sa pre tínedžera z provincie. Sníva o tom, že odíde do Havany, pretože doma pozná iba nedostatok, zle platenú prácu a alkohol.

Aj keď sa môže zdať, že trh mobilov stagnuje, v skutočnosti nachádza ďalšie idey. Mobile World Congress priniesol telefón, čo sa vie zmeniť na tablet, čínske mobily s novým internetovým systémom a možné vykúpenie pre Nokiu.

Trh so softvérom pre smartfóny je plný neuveriteľných príbehov — milióny zarobené zdanlivo zo dňa na deň. Teraz taký príbeh máme už aj my. Slováka a Čecha, ktorí svoj start-up M.dot predali približne za 15 miliónov dolárov.

Je to probuzení z naivní čtyřicetileté víry, že jsou Kontinentálci rozumní pragmatici a realisté, napsal jeden komentátor. Byla to strana konzervativců, která usilovala od šedesátých let o vstup do Evropského hospodářského trhu, a v roce 1973 se jí to po odchodu generála de Gaulla, jenž přihlášku „anglických hokynářů,“ dvakrát vetoval, podařilo. Angličané pevně věřili, že vstupují do prostoru svobodnějšího obchodu, úspěšné bezcelní zóny a spolupráce suverénních národů. Proto se také angličtí socialisté až do maastrichtské unijní smlouvy proti takovému „kapitalistickému spolku“ ostře vyhraňovali.

Žiadny zo skutkov Ficových vlád – prvej ani druhej – nerozpútal také vypäté vášne, ako zrušenie rovnej dane z príjmov minulý týždeň v NR SR.

Číta ešte niekto dobrovoľne Tolstoja? Dostojevského? Turgeneva? S neruskými klasikmi je to ako? Voltaire, Hugo, Heine, Dreiser? Čítania nadosmrti, aj keby od roku 1945 nikto nenapísal ani riadok. V tieni literatúry našich dní, devalvovanej na trh, sa čoraz častejšie pristihujem pri myšlienke, že by to nebola márna obeť. Zastaviť písanie, zakázať, aspoň na chvíľu, kým nebude znova prečítané všetko, čo by prečítané malo byť.

Nie je to až tak dávno, čo počítačovému svetu dominoval Microsoft. Niečo viac ako desaťročie dozadu, keď bol Apple okrajovou záležitosťou s trojpercentným podielom na trhu, sa k internetu pristupovalo prostredníctvom vytáčacej telefónnej linky a tvrdohlavých modemov, ktoré nebolo jednoduché skrotiť. Dnes je všetko inak.

To, čo vyvoláva najzlovestnejšie predtuchy pri pohľade na zachraňovanie eura, je jednosmerná ulička politického rozhodovania. Reč šéfa Európskeho parlamentu, ktorý si v NR SR urobil zastávku propagačného okruhu, bola hĺbkovou sondou do myslenia nielen jeho, ale celej elity politikov, ktorá nevidí inú alternatívu úteku z krízy než „viac Európy“. A preto bežia – a my s nimi – hlavami proti múru reality.

Máme za sebou ďalšie kľúčové zasadanie rady guvernérov ECB. Trhy sa nadchli, Nemci zatínajú zuby. Pritom sa vlastne nič nové neschválilo.