.minulý utorok, keď sa slávil Deň ústavy, bol v skutočnosti dňom neslobody. Alebo inak: nie štátnym sviatkom, ale sviatkom štátu. V ten deň totiž začali na našom území platiť tri zákony, ktoré symbolizujú jeden zo základných problémov dnešného západného sveta: už niet voľného kúta, kam by nesiahala viditeľná ruka štátu.

Personálna politika predsedu vlády sa dá pripodobniť k pohybu rúk škrupinkára. Sledovať, na ktorom rezorte SNS či HZDS práve sedí minister, alebo už bol odvolaný a je tam niekto iný, si žiada obrovskú koncentráciu pozornosti, s očami prilepenými na prsty ako Fica, tak i tých, ktorí rotujú pod jeho rukami.

Už-už bude premiéra nového Jánošíka, tešíme sa, nemôžeme sa dočkať. Ten film sa nakrúcal nečakane dlho, ale zďaleka nie tak dlho, ako sa stavala nová budova Slovenského národného divadla. Ako keby nám tie dôležité národné logá nejako nešli. A pritom po nich tak veľmi túžime.

Udalosti okolo odhalenia sochy svätého Štefana v Komárne priniesli viacero správ o dnešnom Slovensku aj Maďarsku. O niektorých z nich sa ako o značnej dávke necitlivosti zo strany maďarského prezidenta, ale aj komárňanských organizátorov za týždeň už popísali desiatky článkov.

V roku 1965 mi starodávny priateľ Peter Stoličný, ktorý vtedy študoval v Prahe bábkarstvo, rozprával, ako ich po majálese rozháňali policajti.

Ľudia majú rôzne koníčky. Jeden pán sa veľmi seriózne zaoberal príchodmi a odchodmi vlakov. Mal dôkladne naštudovaný cestovný poriadok a ustavične v ňom vyhľadával nové, doteraz pre neho neznáme spoje.

V New Yorku bývalo dosť nebezpečne. V noci sa dalo chodiť len na veľmi málo miest, ak ste šli do metra v nevhodný čas a v nevhodnej štvrti, nezostalo to bez následkov, na Times Square bol raj vreckárov... Výraznú časť zločinnosti mali na rováši aj občania tmavej pleti a určite sú niekde aj presné štatistiky, lebo Američania počítajú všetko.

„Děti květin nejsme / Čumět, bát se říct vo svý ceně / Bát se sám sebe zatraceně / Vobčas zkusit bejt trochu „high“ / Kdo jsme? / Kde je ten náš ráj? / Děti květin nejsme.“ Autormi tohto textu sú Petr Stanko a Amrit Sen, teda kľúčové postavy pražskej kapely Michael´s Uncle.

Keby som nestretla Františka Tugendlieba, môj život by vyzeral úplne inak... Vo svojich sedemnástich som sa k nemu dostala na hodiny spevu.

Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu, oznámil Fico pred pár rokmi Slovensku. A potom spolu s prvou polovicou ním menovaných zlodejov vytvoril novú vládu.