Malý učupený bochníček v plastovom obale. Po vykotúľaní, či presnejšie vyklopení, sa jemne chveje. Možno nedočkavosťou, kým sa do neho nezaborí nôž alebo dezertná lyžička, aby ho preniesla na chlieb či k ústam. Syr s nepopierateľne afektovaným názvom: žervé.

Kto by ho nepoznal? Okrúhly koláč s tenkým alebo trošku hrubším cestom a na ňom poukladané všelijaké dobroty. Sedem až desať minút v peci a najrozšírenejší fastfood vám vonia rovno pod nosom.

Igor Matovič sa pri oznámení kandidatúry za prezidenta prirovnal k bobkovému listu. Tak vám pripomíname, čo je naozaj bobkový list.

Čupia v tom hlbokom tanieri, biele a nadýchané, ako také mľandravé, čerstvo vyliahnuté operence. Pod nimi mláčka, jemná omáčka podľa nášho priania, ktorá vonia široko-ďaleko. Nedá sa im odolať. Ak sú správne pripravené, chutia ako nebeské oblaky. Gnocchi (čítame ňoky).

Niekto si povie: nevídali – obyčajný zapečený sendvič. No vo Francúzsku je to hotové náboženstvo. Konkrétne kaviarenské. A v súčasnosti, po vlne burgrov a poké, opäť naberá do košiara zablúdené ovečky. Francúzsky zvodca croque monsieur (čítame krok mesié).

Na svete existuje nepreberné množstvo chlebov – kvasených, nekvasených, tmavých, bielych, celozrnných. O niektorých sme tu už písali. Poznáme indický naan, maďarský langoš či náš posúch. No len malé množstvo chlebov sa môže pochváliť, že ich vymysleli vojaci. Perzský sangak.

Jahňacina, šunka, vajíčka, kysnuté koláče. Tradičná veľkonočná tabuľa. V každom kraji trošku inak, no vždy veľa a so srdcom na dlani. Všetkému však kraľuje obradový koláč. Niekde mu hovoria paska, inde baba. V Taliansku je to holubica.

U nás ich nenájdeme tak často v ponuke ako v Taliansku, kde ešte pred takými piatimi rokmi znova zažívali svoj boom a dodnes sú pevnou súčasťou menu taverien a bistier. Zarážajúca kombinácia dvoch kultúr: penne alla vodka.

Druhý apríl je v USA Národný deň arašidového masla. Naozaj! Tak si ho pripomeňme článkom Jozefa Kolejáka.