Pred rokom kúpil miliardár Andrej Babiš najsilnejšie nebulvárne vydavateľstvo v Česku – spoločnosť Mafra. Krátko nato jeho strana takmer vyhrala voľby, Babiš sa stal ministrom financií. Na Slovensku ohlásila vstup do viacerých médií finančná skupina Penta. Čo sa deje v novinách, keď ich ovládnu oligarchovia?

Minulý týždeň zomrel v 87 rokoch Jiří Kovtun. Pokojný a jemný muž, ktorý písal pokojné a jemné texty. Jeho Republika v nebezpečném světě (2005) je pre niektorých najdôležitejšou štúdiou o Prvej republike. Trebárs pre mňa.

Ráno ma sestričky z vedľajšieho kláštora nadchli napínavým rozprávaním o živote narkomana Gorana z Medžugoria a jeho premene. Roky sa pokúšal o samovraždu, ale vždy sa prebral iba v nemocnici. Teraz vraj žije s guľkou v hlave v usporiadanej rodine. A je čistý.

V roku 1980 mi kamarát pustil na kotúčaku kapelu AC/DC, potom Iron Maiden, Judas Priest a Motörhead... Objavil som nový svet ako Krištof Kolumbus, keď narazil na Ameriku.

Pred sto rokmi sa začala prvá svetová vojna. A pred sto rokmi, tri dni po tom, čo Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, sa Carlosovi Louisovi de Funèsovi a jeho manželke Leonore narodil syn Louis.

Pätnásteho júla tohto roku zomrel slovenský básnik a esejista Ivan Kadlečík. Prinášame dva jeho texty z rokov 1974 a 2012, ktorými si chceme uctiť pamiatku tohto autora dôležitého pre našu kultúru. Texty vybral Peter Zajac.

Veta, že s minulosťou sa už nevyrovnáme, pretože jednoducho vyhasla, je príznakom našej doby. Je výrazom našej neistoty. Andrej Babiš bol kolieskom viditeľného aj skrytého súkolia komunistického režimu. V novom režime sa mu darilo aj vďaka politikom, o ktorých dnes paušálne tvrdí, že „všetci kradli“. Jeho popularita u našich susedov svedčí naozaj o vyhasnutosti českej pamäti. Ale vyhasnutá je aj pamäť všetkých tých, čo môžu za svoj dnešný úspech ďakovať posledným dvadsiatim piatim rokom, a napriek tomu ich opľúvajú. To je jeden z paradoxov našich čias. Lebo boli politici, čo kradli, podvádzali a klamali, ale boli aj takí, čo nekradli, nepodvádzali a neklamali. Hádzať ich do jedného vreca je skutočná strata a vyhasnutosť pamäti.

Bola táto vojna nevyhnutná, alebo bola skôr dielom historickej náhody? Naozaj by stačilo, keby Gavrilo Princip netrafil a 20. storočie mohlo vyzerať inak, oveľa lepšie?Aj po viac ako sto rokoch o tom vedú historici vášnivé polemiky. Ale zdá sa, že odpoveď je dnes už jasnejšia.

Tomáš Němeček pred necelým rokom odišiel po zmene vlastníka z Lidových novin. Po dvadsiatich rokoch novinárčenia sa v Psychiatrickej nemocnici v Bohniciach venuje svojej druhej vyštudovanej profesii – právu. Písanie kníh a stĺpčekov do .týždňa je teraz voľnočasovou záľubou.

Už to trvá pár rokov, dosť veľa sa o nich popísalo, na trh sa znova vrátili prípravky určené na špeciálnu starostlivosť o fúzy a bradu a žiadny bicykel nie je dosť starý na to, aby sa vyhodil. Nie zlé na niekoho, kto vlastne nejestvuje.