Časy sa menia a o bublinách sa už nehovorí ani tak v súvislosti s vysmiatymi detskými tvárami a bublifukom so saponátovou vodou ako o dôsledku rôznych vládnych politík, ktoré majú za následok nasmerovanie veľkého množstva peňazí do oblastí, kam by sa na voľnom trhu dostala len časť z nich.

„Klausovu obavu z nárokov sudetských Nemcov spochybnili odborníci, vláda aj hlavné politické strany. Prezident ju podľa nich navyše vyslovil neskoro a v skutočnosti chce zdržať Lisabon, kým ho Briti neodmietnu v referende,” napísal Pavol Szalai v denníku SME.

Absurdné žaloby na všetko možné, od výrobcov mikrovlniek, že neupozornili na nevhodnosť sušiť v nich domáce zvieratá, až po McDonald, že ich jedlo prekvapivo spôsobilo obezitu, boli doteraz špecialitou Američanov.

Ach, ten New Yorker, zase rozkolísal americké literárne vody. Aby ste rozumeli: mať na stránkach tohto týždenníka poviedku alebo úryvok z románu neznamená len istý začiatok úspešnej spisovateľsko-publikačnej kariéry, je to omnoho viac, je to IT, čiže ONO. „Ono je,“ ako hovorieval môj dedo.

"Hrozne sa teším na statusy z rokovania: už tu sedíme piatu hodinu a z poslancov SNS sme ešte nikoho nevideli. Odteraz bude parlament online na Facebooku," napísal pár dní po voľbách na Facebooku jeden z novozvolených poslancov, Martin Poliačik zo Slobody a Solidarity.

Český prezident Václav Klaus pred niekoľkými rokmi povedal, že na Schengene, teda na Európskej únii bez hraníc, nevidí nič mimoriadne skvelé. A že pokiaľ ide oňho, tak by si na tej medzištátnej hranici pokojne päť minút počkal, takže on sám vlastne Schengen nepotrebuje. Václav Klaus asi nechodieva vlakom. Išiel ním, pokiaľ viem, za posledné roky len raz, keď sa vydal na pohreb Lecha Kaczynského do Krakova, kam vlakom, na rozdiel od tých európskych štátnikov, ktorí leteli lietadlami, naozaj dorazil.

Na tohtoročnej Pohode vystúpi viac ako dvadsať skupín a interpretov z Veľkej Británie a Írska, medzi ktorými je zastúpených mnoho žánrov. Hoci prevažujú nové mená, nájde sa medzi nimi aj zopár "zaslúžilých umelcov".

Keď bol malý, babička mu povedala, že musí byť viac zlý ako dobrý, keď chce prežiť. Je dobré byť zlým. Starká Malcolma MacLarena mu vlastne predpovedala budúcnosť. Niekdajší manažér Sex Pistols a jeden z ideových tvorcov punkrocku, ktorý zomrel 8. apríla vo Švajčiarsku na raritnú formu rakoviny, určite nebol žiadnym netvorom. Jeho priatelia a rodina o ňom hovoria ako o veľmi príjemnom a sladkom človeku.

Som protestant, pompéznosť a monarchistická štruktúra rímskokatolíckej cirkvi mi nie je vlastná a v pápežovi nevidím Božieho zástupcu na svete, ale iba "brata v Kristovi". No chcem napísať pár slov na jeho obranu.

"Dnes večer nie sú žiadne nové správy," povie moderátor a nasleduje pätnásť minút klavírnej hudby. Dnes nepredstaviteľné, ale stalo sa. Ako minulý týždeň pripomenula ČTK, pamätný "deň bez správ" nastal v rádiu BBC pred osemdesiatimi rokmi presne 18. apríla 1930 na Veľký piatok. Nešlo o žiadnu provokáciu, ani si redaktori svojvoľne neurobili veľkonočné prázdniny. Deň bez správ mal hneď niekoľko príčin. V skutočnosti to vlastne ani nebol deň bez dôležitých udalostí, začali sa napríklad nepokoje na území vtedajšej Indie, správy o nich sa však do redakcie nedostali včas.