Akademická maliarka a autorka kreslených ilustrácií a karikatúr .týždňa Natália Ložeková delí svoj život na ten pred hypotékou a po nej. Odkedy si ju zobrala, sedí 12-14 hodín denne nad ilustráciami, storyboardami, kampaňami a nemá čas ani na vlastnú tvorbu ani na neresti.

Dvadsiateho augusta 1941 sa v Bratislave narodil Július Satinský. To znamená, že keby žil, v týchto dňoch by oslavoval sedemdesiatku. A to je práve zaujímavé: hoci v decembri 2002 zomrel, jeho duch ako keby tu stále bol. Veď ako ináč vysvetliť to, že len čo o Julovi začala hovoriť jeho manželka Viera či dcéra Lucia, jeho kolegovia a priatelia Milan Lasica, Pavel Vilikovský či Kornel Földvári, alebo vydavateľ jeho „bratislavských" kníh Albert Marenčin či šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, na tvári sa im objavil úsmev. Ako keby sme sa už len pri spomienke na Jula všetci na chvíľu vrátili do toho veselšieho a krajšieho sveta, ktorý tu počas svojho života nenápadne vytváral.

Médiá smú všetko, ak nie sú Murdochove. Vo „verejnom záujme“ smú aj porušiť zákon, veď ide o „službu verejnosti“! A tak ľavicové médiá „odvážne“ uverejňovali štátne tajomstvá: od nemeckého Der Spiegel, ktorý proti prianiu vtedajšieho spolkového ministra obrany Franza-Josefa Straussa v roku 1962 zverejnil obranné plány NATO cez „Pentagón Papers“, ktoré počas vietnamskej vojny predal Daniel Ellsberg denníku New York Times až po WikiLeaks. Jednoducho, vyzradiť štátne tajomstvo, a porušiť tak zákon je in.

V médiách rezonuje problematika vysokých škôl. Je tu novela vysokoškolského zákona, ale aj nedávne problémové návrhy na profesorov. So všetkým súvisí otázka, ako hodnotiť kvalitu vysokých škôl. Hodnotiť sa musí, prinajmenšom kvôli potrebe diferencovaného financovania.

Tentoraz to bolo vďaka ministrovi školstva, ktorému sa (azda právom) nepozdáva úroveň niekoľkých návrhov, a tak má zábrany posunúť ich prezidentovi. Pokrokom je, že sa snaží neporušiť pritom zákon a neriešiť to plošnými prikázaniami, ktoré vždy postihnú viac tých poriadnych. Ale nič podstatné tým nerieši.

Odporúčať niekomu koncerty na Pohode je na jednej strane vďačná, no na druhej strane aj nepríjemná úloha – veď ako z toho množstva zaujímavých interpretov vypichnúť len niektorých a ďalších vynechať?

V električke sa zhovárajú dvaja mladíci. Počul si, že premenujú Moskovské námestie? Áno, ale predsa ho všetci budú nazývať Moskovským. Dostane meno po nejakom Kálmánovi Széllovi, ale kto už vôbec pozná to meno? (Kálmán Széll, 1843 – 1915, bankár, politik, predseda Uhorskej vlády v rokoch 1899 – 1903. Pozn. red.) Poučné.

Ešte pred pár dňami patril medzi najmocnejších mužov sveta a jeho politická cestička mohla viesť až do Elyzejského paláca, kde by nahradil Nicolasa Sarkozyho. Ale stalo sa niečo neuveriteľné: dnes sedí vo väzení v USA a nielen Francúzi sú ohromení.

Naozaj sa snaží Viktor Orbán ovládnuť Reformovanú cirkev na Slovensku? Táto téma teraz zaznieva v slovenských médiách. Je to však celé trochu zložitejšie.

Pre Obamovu politiku na Blízkom východe je signifikantné, že zásadný prejav (tak ho médiám podsúvali jeho ľudia) o takzvanej arabskej jari predniesol, keď je v celom regióne už načisto letné počasie. Pol roka po tom, čo sa celý región začal otriasať, ako nikdy predtým, a pol roka po tom, čo sa komentátori spamätali a začali hovoriť o dopadoch arabskej nespokojnosti, prišiel prezident s víziami.