Doplatila som na krásu
Od detstva som túžila po psovi. Vždy som chcela veľké plemeno, ale do prenajatého bytu sa mi zdal vhodnejší bígl, také akurátne spratné a proporčne krásne plemeno. Trochu som však doplatila na to, že sa mi vizuálne páčil a podcenila som gény – je to plemeno na rebríčku poslušnosti niekde úplne dole. Mesiace som sa na moju Zeušku pripravovala, čítala rôzne kynologické etologické knižky, chcela som mať najvychovanejšieho bígla v Strednej Európe. Lenže je to ťažká povaha. Zato tie jej mäkučké hodvábne dlhé ušká sú ako relaxačné loptičky. Dobre, že mám toľko roboty, inak by som ju utýrala hladkaním. (Pozn. redakcie: na fotke Natália hladká psa nášho šéfredaktora.) Mám slabosť na sladké
Mám rada sladké vínka, najviac mi chutí portské a tokajské putňové. Každý deň jem sladkosti, zbožňujem koláče, zákusky, mafiny, keď je na tom cukrová poleva, alebo grécku baklavu, mňam. Keď pracujem a mám krízu, tak jem lentilky, sú to moje pilulky proti únave a fakt mám pocit, že to zaberá – kríza prechádza, robí sa mi ľahšie. Relaxujem tancom
Celé dni a noci iba sedím, telo si žiada, aby sa každý sval poriadne uvoľnil. V Štúrove je výborný tanečný podnik a tam sa chodím v sobotu vytancovať. Švihnem si trochu portského na uvoľnenie a vybláznim sa. Hudbu vyberá Juraj
Odkedy kreslím rubriku Na ceste, každý týždeň mi hudbu vyberá Juraj Kušnierik. Veľa z tých ľudí a kapiel poznám, ale aby som sa na nich naladila, púšťam si ich skladby. Keď sa mi nejaká skladba páči, tak som schopná ju dokola počúvať celé hodiny, spievať si a kresliť. Veľmi ma prekvapil Vec. Rap som nemala príliš rada, bola to pre mňa španielska dedina. A sú to fakt dobré veci. Predtým som počúvala dokumenty v televízii, na pozeranie nemám čas. Takto mám aspoň pocit, že dobre využijem čas. Kreslím, a zároveň sa vzdelávam. Nakupujem vo vlnách
Strašne dlho som žila v prenajatých bytoch a hovorila si, keby toto bolo moje, ako by som si to urobila. Svoj byt som si od stropu až po podlahu celý navrhla sama. Mesiace som vymýšľala – čo deň, to iný návrh. Väčšinu vecí som si vyberala cez internet. Lampy, parkety, kachličky, sklobetón. Teraz som trochu prepadla nakupovaniu anglickej módnej značky Boden. Majú krásny a nápaditý dizajn látok aj strihy. Bol veľký výpredaj, tak som si urobila radosť. Dúfam, že to čoskoro dostanem pod kontrolu. K histórii mám vzťah
Z filmov mám najradšej tie historické a vojnové, sú užitočné, mal by ich pozerať každý, potom by snáď nemohol chcieť vojnu aj v skutočnosti. Doma som veľa čítala o 2. svetovej vojne, otec je do toho maniak, a potom som mala priateľa, ktorý bol chodiaca encyklopédia a pri zaspávaní mi rozprával príbehy z dejín. Dejiny ma bavia, škoda, že ma nebavili aj na škole. Nemám rodný jazyk
Neviem sa zmysluplne vyjadrovať, akoby som nemala v hlave prepojené to, čo chcem povedať, so slovami, len s obrazmi. Rodná reč môjho otca je maďarčina, chodil však do slovenskej školy a s jazykom mal problém, takže nechcel, aby sme aj my zažili niečo podobné. Mama je však Maďarka, učila sa slovensky spolu s nami, deťmi. Možno tam je pes zakopaný. Mohla som bezbolestne vedieť po maďarsky, čo sa teraz, keď žijem v Štúrove, musím prácne učiť.
Od detstva som túžila po psovi. Vždy som chcela veľké plemeno, ale do prenajatého bytu sa mi zdal vhodnejší bígl, také akurátne spratné a proporčne krásne plemeno. Trochu som však doplatila na to, že sa mi vizuálne páčil a podcenila som gény – je to plemeno na rebríčku poslušnosti niekde úplne dole. Mesiace som sa na moju Zeušku pripravovala, čítala rôzne kynologické etologické knižky, chcela som mať najvychovanejšieho bígla v Strednej Európe. Lenže je to ťažká povaha. Zato tie jej mäkučké hodvábne dlhé ušká sú ako relaxačné loptičky. Dobre, že mám toľko roboty, inak by som ju utýrala hladkaním. (Pozn. redakcie: na fotke Natália hladká psa nášho šéfredaktora.) Mám slabosť na sladké
Mám rada sladké vínka, najviac mi chutí portské a tokajské putňové. Každý deň jem sladkosti, zbožňujem koláče, zákusky, mafiny, keď je na tom cukrová poleva, alebo grécku baklavu, mňam. Keď pracujem a mám krízu, tak jem lentilky, sú to moje pilulky proti únave a fakt mám pocit, že to zaberá – kríza prechádza, robí sa mi ľahšie. Relaxujem tancom
Celé dni a noci iba sedím, telo si žiada, aby sa každý sval poriadne uvoľnil. V Štúrove je výborný tanečný podnik a tam sa chodím v sobotu vytancovať. Švihnem si trochu portského na uvoľnenie a vybláznim sa. Hudbu vyberá Juraj
Odkedy kreslím rubriku Na ceste, každý týždeň mi hudbu vyberá Juraj Kušnierik. Veľa z tých ľudí a kapiel poznám, ale aby som sa na nich naladila, púšťam si ich skladby. Keď sa mi nejaká skladba páči, tak som schopná ju dokola počúvať celé hodiny, spievať si a kresliť. Veľmi ma prekvapil Vec. Rap som nemala príliš rada, bola to pre mňa španielska dedina. A sú to fakt dobré veci. Predtým som počúvala dokumenty v televízii, na pozeranie nemám čas. Takto mám aspoň pocit, že dobre využijem čas. Kreslím, a zároveň sa vzdelávam. Nakupujem vo vlnách
Strašne dlho som žila v prenajatých bytoch a hovorila si, keby toto bolo moje, ako by som si to urobila. Svoj byt som si od stropu až po podlahu celý navrhla sama. Mesiace som vymýšľala – čo deň, to iný návrh. Väčšinu vecí som si vyberala cez internet. Lampy, parkety, kachličky, sklobetón. Teraz som trochu prepadla nakupovaniu anglickej módnej značky Boden. Majú krásny a nápaditý dizajn látok aj strihy. Bol veľký výpredaj, tak som si urobila radosť. Dúfam, že to čoskoro dostanem pod kontrolu. K histórii mám vzťah
Z filmov mám najradšej tie historické a vojnové, sú užitočné, mal by ich pozerať každý, potom by snáď nemohol chcieť vojnu aj v skutočnosti. Doma som veľa čítala o 2. svetovej vojne, otec je do toho maniak, a potom som mala priateľa, ktorý bol chodiaca encyklopédia a pri zaspávaní mi rozprával príbehy z dejín. Dejiny ma bavia, škoda, že ma nebavili aj na škole. Nemám rodný jazyk
Neviem sa zmysluplne vyjadrovať, akoby som nemala v hlave prepojené to, čo chcem povedať, so slovami, len s obrazmi. Rodná reč môjho otca je maďarčina, chodil však do slovenskej školy a s jazykom mal problém, takže nechcel, aby sme aj my zažili niečo podobné. Mama je však Maďarka, učila sa slovensky spolu s nami, deťmi. Možno tam je pes zakopaný. Mohla som bezbolestne vedieť po maďarsky, čo sa teraz, keď žijem v Štúrove, musím prácne učiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.