S légiami okolo sveta

.lukáš Krivošík .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vyučený obuvník Jozef Klempa mal sotva dvadsať rokov, keď v lete 1914 vypukla prvá svetová vojna a on musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Domov sa vrátil až v lete 1920 ako československý legionár. O tom, čo videl a zažil medzitým, si viedol pozoruhodný denník.

Zbytočná vojna

.roman Joch .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Veľká (ako sa jej hovorilo predtým) či prvá svetová (ako sa jej hovorí dnes) vojna bola najväčšou tragédiou Európy za posledných dvesto rokov. Bola skutočnou samovraždou Európy; ranou, z ktorej sa už ako civilizácia nespamätala. Bola oveľa väčšou tragédiou než druhá svetová vojna, ktorá bola heroickým zápasom proti protivníkovi, ktorého z morálneho hľadiska bolo nevyhnutné poraziť, pretože prvá svetová – na rozdiel od tej druhej – bola vlastne zbytočná.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 13.07.2014

Pravidelne niekoho sobášim. Teraz je sezóna. V lete 2011 ma z Bratislavy do Tomášova viezol taxikár. Keď sa dozvedel, že tam idem sobášiť, vraví mi: „Cha, myslíte si, že tí dvaja navždy spolu vydržia? Dnes to už nie je tak ako v čase našich rodičov. Dávam im päť rokov. Ak vydržia desať, tak dole klobúk pred nimi a ak vydržia pätnásť, tak im osobne prídem potriasť rukou. A ja som vydržal osemnásť rokov, potom to skončilo.“

Poľský sen o nezávislosti

.grzegorz Górny .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Obchodná

.monika Stacho .ľubo Stacho .časopis .fototéma 22.02.2015

Autorská dvojica Ľubo a Monika Stacho pripravili fotografickú knihu Obchodná 1984 – 2014, ktorá v časovom horizonte tridsiatich rokov sleduje prostredníctvom premeny výkladov jednej bratislavskej ulice našu spoločenskú a politickú situáciu. Prinášame fotografie z knihy a výpoveď autorov o vzniku tohto výnimočného projektu.

Naše Oscary

.martin Ciel .juraj Malíček .zuzana Mojžišová .mária Ferenčuhová .eva Križková .časopis .kultúra 22.02.2015

Nech už je odovzdávanie Oscarov akokoľvek jagavé, vždy sú za tým len konkrétni ľudia a konkrétne filmy. Ľudia si pozrú filmy a povedia, ktoré z nich sa im najviac páčili. My sme oslovili piatich slovenských filmových kritikov a dali sme im právo udeliť svojich vlastných Oscarov. Pozrite sa, ktoré filmy ich minulý rok najviac zaujali.

Voľný elektrón

.yoani Sánchez .časopis .klub 22.02.2015

Krátko po tom, ako som sa naučila, že čokoládové bonbóny sú sladké a oheň páli, som zistila aj to, že Kubánci sa môžu zapisovať do organizácií, ktoré vymyslel a založil štát, ale aj to to, že sú exemplárne trestaní, ak si chcú založiť svoje vlastné organizácie alebo združenia. Presne v duchu tejto logiky deti automaticky vstupovali do pionierskej organizácie, ženy sa po dovŕšení štrnásteho roku stávali členkami ženskej organizácie, susedia sa združovali vo výboroch na obranu revolúcie a robotníci sa stali členmi jediného povoleného odborového zväzu v krajine. Okrem toho sa, samozrejme, študenti združovali vo svojej konfederácii, rovnako ako poľnohospodári v tej svojej, v jednom aj druhom prípade celoštátnej. Zdalo sa, že sme všetci niekde združení.

Pacifisti alebo zbabelci?

.časopis .reportáž 01.03.2015

Vyše dvanásťtisíc slovenských mužov starších ako devätnásť rokov nechce bojovať v prípade vojny. Okresné úrady doslova zaplavili žiadosťami, v ktorých z dôvodu rozporu svedomia alebo náboženského vyznania odmietajú nástup do armády v prípade mimoriadnej služby.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 22.02.2015

Pozrite na slovenské (nielen politické) pomery, na ducha spoločnosti, v ktorej žijeme, na vyprázdnenosť myšlienok a slov, na citové vyhladovanie ľudí, na ich únavu zo života povrchnosti. Z tejto reality faktov usúďte, či sa tu aspoň v základných rysoch uberáme správnym smerom. Referendum nám odpovedalo na mnohé otázky, ktoré sme si ani nekládli. Jeho výsledky sú pre konzervatívca sklamaním. Avšak nesú v sebe skrytý náboj tvorivého nepokoja.

Lukáš Brutovský: Netrpím predstavou romantického titana

.elena Akácsová .časopis .lifestyle 25.01.2015

Nový umelecký šéf Slovenského komorného divadla v Martine Lukáš Brutovský intenzívne skúša v Nitre Cyrana, v Česku chystá dramatizáciu Tolstého Kreutzerovej sonáty, v SND nedávno režíroval Polnočnú omšu a jeho Maryšu v brnianskom HaDivadle vyhlásili českí kritici za inscenáciu roka 2014.