To, že sa v decembri objaví v médiách správa, že legendárny Frank Zappa by sa bol dožil sedemdesiatky, bolo prirodzené. Ale to, že zmienku o jeho úmrtí predbehne a zatieni smrť jeho priateľa Cpt. Beefhearta, čakal málokto.

Režisérka Sofia Coppola (Smrť panien, Stratené v preklade) si získala priazeň kritiky i publika svojimi intímnymi drámami o bolestivom hľadaní vlastného miesta v živote, svojím poetickým režijným rukopisom a schopnosťou previesť na plátno krehké emócie postáv.

Raymond A. Moody, autor knihy Život po živote, ktorá v druhej polovici minulého storočia zmenila pohľad ľudí na smrť, zavítal do Bratislavy. Čo všetko sa od napísania knihy udialo?

Na knižnom trhu sa opakovane objavujú tituly s tematikou posmrtného života. Väčšinou ide o ezoterické publikácie od pochybných autorov. Ak však niektorá z nich stojí za prečítanie, tak je to knižka Život po smrti od bývalého poradcu Ronalda Reagana a konzervatívneho publicistu, Dinesha D'Souzu.



Jedna z najukrutnejších rozprávok je tá o dievčine, ktorá nesmela prehovoriť, aby zachránila svojich bratov. 

Nesmela preriecť slovo, ani keď jej čierna pani kradla deti, keď ju znenávidel milovaný muž a hrozila jej smrť.


Život. Čudný chlapík. Zázračný, nevyspytateľný, krásny aj neznesiteľný, chvíľu neprehľadný, potom jednoduchý, raz dobrý ako mama z rozprávky, inokedy nemilosrdný ako macocha z hororu, dlhý aj krátky... 

A smrť?

Tá knižka ešte nebola ani na trhu, a už vyvolala rozruch. Niekoľko dní pred vyjdením druhej časti Ježiša z Nazaretu od Benedikta XVI. agentúry hlásili, že pápež v nej oslobodil Židov od zodpovednosti za smrť Krista.

Hovorí sa, že skutočne zomrie ten, na koho si po smrti nik nespomenie. Podľa počtu turistov na londýnskom cintoríne Highgate sa zdá, že tunajší nebožtíci stále niečo znamenajú. Nájdete tu hrobku Karla Marxa, Herberta Spencera aj Alexandra Litvinenka.

Johna Lennona si svet zapamätal ako symbol lásky a mieru, no z jeho sólovej tvorby po rozpade The Beatles sa mnohým vynorí len snivá Imagine. Ako to vlastne bolo s jeho sólovou dráhou, ktorú ukončila násilná smrť v roku 1980?

„Proč nenapíšete, jak se mohlo stát, že jste byl v mládí komunista?” opýtal sa českého spisovateľa Ivana Klímu mladý redaktor z BBC. Po dlhšom váhaní a úvahám o tom, či to ešte dnes niekoho zaujíma sa autor kníh Má veselá jitra, Soudce z milosti či Láska a smetí rozhodol na novinárovu otázku odpovedať a napísal dvojdielne pamäti Moje šílené století.