Tak som si pozrela film Garda a je mi nevoľno. Dokonalé. Už sa hádam sami ocitáme v budúcom dokumentárnom filme, ktorý raz budú púšťať našim vnúčatám, ako sa snažíme vyvliecť z kože historickej zodpovednosti.

"Chceme byť vyspelá krajina, alebo sa sami chceme odsúdiť k zaostalosti?" Hovorili sme s molekulárnym biológom Imrichom Barákom, jedným z veľmi úspešných slovenských vedcov, spoluzakladateľom iniciatívy Veda chce žiť. O vede, o Slovákoch aj o budúcnosti SAV. Viac na tému Slovenská akadémia vied nájdete aj v aktuálnom čísle .týždňa.

UPOZORNENIE! VIDEO JE NEKVALITNÉ NIE VINOU REDAKCIE Pred dvoma týždňami 28. decembra 2014 predniesol egyptský prezident Abdel Fattah al-Sisi významný prejav kritický do vnútra islamského náboženstva. Na najstaršej káhirskej univerzite Al-Azhar pred publikom moslimských učencov a imámov zdôraznil dôležitosť skutočnej náboženskej diskusie vedenej v súlade s dobou. Skritizoval ideológiu, ktorá sa v islame stala posvätná, no "spôsobuje v národe úzkosť, zabíjanie a deštrukciu celého sveta", ktorý si tak proti sebe znepriateľuje. Hlavná časť prejavu prezidenta Sisiho na univerzite Al-Azhar: "Už skôr sme hovorili o dôležitosti náboženskej diskusie a chcel by som zopakovať, že nerobíme dosť pokiaľ ide o skutočný náboženský diskurz. Problém nikdy nebol s našou vierou. Problém zrejme leží v ideológii, a táto ideológia je medzi nami posvätná. Hovorím o náboženskej diskusii, ktorá je súlade s jej dobou. Oslovujem náboženských učencov a klerikov. Musíme veľmi premýšľať o tom, čomu čelíme – v minulosti som o tom už niekoľkokrát hovoril. Musíme veľmi premýšľať o tom, v akej sme situácii. Je nepochopiteľné, že ideológia, ktorú uctievame, sa stala pre celý náš národ zdrojom úzkosti, nebezpečenstva, zabíjania a deštrukcie pre zvyšok sveta. Je nepochopiteľné, že táto ideológia – nehovorím 'náboženstvo', ale 'ideológia' – že súhrn textov a myšlienok, ktoré sme počas storočí svätili, sa dostali do bodu, kedy ich korigovanie sa stalo takmer nemožným. Dostalo sa to do bodu, kedy si znepriateľuje celý svet. Je pochopiteľné, aby 1,6 miliardy ľudí (moslimov) malo vyzabíjať zvyšok populácie vo svete – ktorej je 7 miliárd –, aby oni sami mohli žiť? Je to nepochopiteľné. Hovorím tieto slová tu v Al-Azhar, pred týmto zhromaždením vedcov a učencov – nech je Alah svedkom v súdny deň vašim zámerom, pokiaľ ide o to, čo vám teraz hovorím. Nemôžete tieto veci jasne vidieť, ak v tomto myslení zostanete uväznení. Musíte sa od toho odpútať a pozrieť sa na to zvonku, aby ste sa dostali bližšie k pravdivému jasnejšiemu mysleniu. Musíte sa tomu odhodlane postaviť. Dovoľte mi to povedať znovu: potrebujeme revolúciu v náboženstve. Ctihodný imám (veľký šejk univerzity Al-Azhar), ste zodpovedný pred Alahom, celý svet čaká na vaše slová. Celý svet čaká na vaše slová, pretože islamský národ je roztrhávaný, je ničený a je vedený do záhuby. My sami ho vedieme do záhuby." (Zdroj: Postoy.sk)

Snímka Eva Nová sa stala slovenským kandidátom na prestížne filmové ocenenie Oscar v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. O jej režisérovi Markovi Škopovi sme písali v apríli.

Marko Škop už zbiera materiál na nový autorský film, aj keď práca na filme Eva Nová sa neskončila. Chystá sa na viacero filmových festivalov a v marci bude uvedený v Česku.

Režisér Marko Škop (dokumenty Osadné, Iné svety) mal ako študent sen urobiť raz film pre kino. S hraným filmom Eva Nová, ktorý v Toronte získal cenu kritiky, ...

Dokumentárny film Stopy v snehu a diskusia o pašovaní literatúry do Československa v období neslobody, ktorá sa konala v Nadácii Polis.

Túto otázku by milovníci filmu a filmoví profesionáli, ktorí každý rok putovali na juh Francúzska, celé desaťročia považovali za úplne nelogickú. Cannes ako kinematografický Olymp, ako univerzálna kategória vkusu a umenia, jednoducho ukazoval najlepšie filmy a jediným kritériom preto, aby sa tam nejaký film ocitol, bola kvalita. A basta.

Človek zamilovaný do mesta, kam sa presťahoval, mu odpustí aj to, aké bolo nudné v zime. Samé výtlky. Do kina len cez most do Párkánya (po vašom Štúrova). Zopár koncertov v kostole, vernisáže, ešteže je tu DVD požičovňa, kde Henrietka ponúka skvelý výber. Nebyť jej, neviem, čo by sme po večeroch robili. So slzami v očiach hľadeli na Dunaj, ktorý kedysi zamŕzal a teraz nič? V zime sa u nás pri Dunaji dá robiť hlavne jedno: pozorovať labute, kŕmiť labute a volať na labute, aby prešli zo štúrovskej strany k nám. Ďalšia výčitka voči zimným mesiacom je, že tu kašlú na upratovanie lístia z platanov, ktoré patria medzi miestne korunovačné klenoty.

Tak nám vypukla štvrtá sezóna Hry o tróny. Zima síce stále neprišla, ale už je zasa o kúsok bližšie. Štatistiky nepustia, dívajú sa aj ľudia, do ktorých by to nikto nepovedal. A najkrajšie na tom je, že pred troma rokmi by to o sebe nepovedali ani oni sami. Fantasy seriál podľa zatiaľ nedokončenej ságy žijúceho klasika, ktorého meno v roku 2011 poznal len relatívne úzky okruh žánrových čitateľov? Neexistuje, nikdy v živote!