Je dávno známym faktom, že v čím bohatšej spoločnosti žijeme, tým viac z nás skončí samých. Musí každý úspech prísť na úkor šťastia? Ako je možné, že čím viac máme v živote možností, tým skôr si vyberieme tie, ktoré nás izolujú od ostatných?

O Michalovi Milanovi Harmincovi, slovenskom architektovi pôvodom z Balkánu, ste s dosť veľkou pravdepodobnosťou dosiať veľa nepočuli. Stál však pri počiatkoch slovenskej architektúry a bez neho by neboli ďalšie mená, tie známejšie.

Pohľad nežný, no taký, čo neprezradí všetko. Demokracia má mocný hlas, ktorý sa nebojí skríknuť. Má silné ruky, čo zmôžu veľa, ak držia tie správne nástroje. Často si tvár demokracie kreslíme s mužskými črtami, hoci je v ženskom rode.

Ako kritik novej americkej národnej bezpečnostnej stratégie vystúpil šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul, ktorý ostro odmietol tie jej časti, ktoré vykresľujú Európu v negatívnom svetle, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu.

Som penzista, a preto môžem slobodne hovoriť nielen o stave, v akom sa nachádzajú naše železnice, ale aj o stave celej spoločnosti. Už neverím v bezpečnosť slovenských železníc. Tých, ktorí rozhodujú som zažil na vlastnej koži. Prečo Fico zakryl mikrofón.

Druhý ročník Srdce Ciest opäť ocenil silné príbehy tých, ktorí sa nezľakli a podali na cestách pomocnú ruku. Z množstva nominovaných príbehov, ktoré sa udiali na slovenských cestách, boli tento rok ocenené štyri nominácie.

Malá pahorkatina, kus nádhernej zeme, ktorá dýcha tými najkrajšími tajomstvami. Stojí na stole, oddane rozhodnutá prijať svoj osud a skončiť v ústach dychtivých stravníkov. Nôž sa zaborí a krája hrubé krajce, ktoré poputujú na tanier. Volajú ju terina.

Priznávam, že mi lezú na nervy tie neustále reči o tom, že všetci schopní z tejto krajiny majú odísť, alebo už odišli, a tu doma sme zostali už len my ako podradný genetický materiál, národ peciválov, ťapákov, naničhodníkov, vidliakov, sedliakov a post-sedliakov. Že by sa vo mne ozýval komplex menejcennosti?

Pred 10 rokmi zomrel Juraj Kušnierik. Kolega, kamarát, prajný podporovateľ dobrých vecí v nie vždy prajnom priestore Slovenska, strednej Európy a vlastne aj sveta. Tie roky nás od straty nevzdialili, skôr ju zvýraznili. Ale zvýraznili aj Jurajovu trvajúcu prítomnosť.

Krivky dopytu a ponuky sú už stopäťdesiat rokov považované za základné nástroje ekonomickej teórie. A pritom tie krivky neexistujú. Toto tvrdenie môže na prvé počutie znieť rovnako bláznivo ako plochá Zem alebo škodlivosť očkovania, ale krivky dopytu a ponuky sú naozaj len prízraky sídliace v základoch modernej ekonomickej vedy.