Nový singel Davida Bowieho hrá v rádiách, nový album bol ohlásený na marec, a tak by sa mohlo zdať, že ak sa teraz Bowieho obrázok ocitol na obálkach hneď dvoch kníh, môže to byť príznak rozbiehajúcej sa mediálnej kampane.

Milí priatelia. Moja žena sa rozčuľuje, ak vidí násilie alebo neprávosť. Vysvetľujem jej, že je to preto, lebo si systematicky nezveľaďuje svoj mód „nevšímavej otrlosti“, ako my ostatní.

Som ročník 1945. V škole sme sa dozvedali, ako stachanovci lámu rekordy v baniach a pri sústruhoch, najviac mlieka dávali sovietske kravy (tá najvýkonnejšia sa volala Poslušnica I.), Mičurin vypestoval obrovské kadečo, politickú ekonómiu sme sa učili z Nikitina (žiadne zbytočné teórie, iba definície), namiesto filozofie sme mali marxizmus-leninizmus. Najlepší ekonóm bol Nikitin, najlepší biológ Mičurin, najlepší psychológ Pavlov, a tak ďalej.

Určite ste tú anekdotu už počuli: „Stretnú sa Čech, Žid, Rakúšan, Japonec a Avatar – čo to je?“ – „Prezidentská voľba v Česku.“

O znamienkach a nebezpečenstve rakoviny kože sa zvykne písať najmä v lete, keď sa dobre predávajú krémy na opaľovanie s vysokým ochranným faktorom. Ale najvhodnejší čas na ich diagnostikovanie a odstraňovanie vrcholí práve teraz.

Amerika bola nespochybniteľnou superveľmocou 21 rokov. Presne toľko je od rozpadu Sovietskeho zväzu. Američania majú stále najmocnejšiu armádu aj najväčšiu ekonomiku na svete, ale inak začínajú pripomínať regionálnu mocnosť.

Osem rokov basy je veľmi veľa. Najmä keď ide o známeho a talentovaného herca. Žiaľ, Dušan Cinkota rozpustil svoj bývalý život v drogách.

Americké prezidentské voľby majú pre mňa veľké čaro. Už štvrtýkrát za sebou som sa vrátil do Washingtonu, aby som ich pozoroval v priamom prenose.

Republikáni prehrali druhé prezidentské voľby po sebe, zdá sa, že „pravicový národ“, ako ešte pred pár rokmi nazval britský Economist Ameriku, akosi nevie prísť pravici na chuť. Čo sa deje?

Čo rozumné sa dá povedať o voľbách, v ktorých dvoch lídrov delí jedno percento? Keby Romney získal o stotinu viac, bola by to už iná Amerika? Aký trend je vôbec možné dohľadať v takto dlhodobo ostro rozdelenej krajine? Nie je Obamov tesný triumf skôr vecou momentálnej nálady, krajšieho úsmevu či dokonca náhody (hurikán Sandy), než hlbinnej zmeny Ameriky?