Výpovede na internete Minulý týždeň unikli na internet výpovede bývalých poslancov Igora Sidora (Most-Híd) a Andreja Ďurkovského (KDH), ktorí tvrdia, že voľba generálneho prokurátora z mája 2011 bola zmanipulovaná.

Všetko ide ako po masle, chrúmete si pred televízorom, až kým sa vám do rúk nedostane exemplár, ktorý nejde rozlúsknuť ani za nič. A začne sa odveký súboj vašich zubov s nepoddajnou pistáciovou škrupinou.

Nikdy ma neprestane fascinovať, ako sa z rešpektovaného televízneho seriálu, ktorý prešiel testom z najťažších – stal sa úspešným v globálnom meradle, presadil sa vo vôbec najtvrdšej konkurencii a navyše ho odobrila nemilosrdná kritika – stane v našich domácich pomeroch prepadák. Pritom je jedno, o aký ide žáner, tému, formát, našinci sa jednoducho nedívajú, respektíve, dívajú sa, ale v malých, komerčne nezaujímavých počtoch.

Priveľké množstvo zákonov a ich katastrofálna nekvalita, pre ktorú je na Slovensku takmer nemožná jednoznačná interpretácia – to sú dve vizitky legislatívnej činnosti parlamentu.

Po jedenástich rokoch zo Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) odchádzajú francúzsky a nemecký akcionár. Vzniká tak priestor zrekapitulovať plusy a mínusy jednej éry.

V Česku si cez víkend v prvých priamych voľbách zvolili prezidenta. Na Slovensku sa zatiaľ len usilovne hľadajú kandidáti, pričom sa zdá, že to prinesie ešte veľa vzrušenia a nečakaných zvratov.

Marek Kerles je spravodajca Lidových novín na juhu Česka. Okrem toho, že sa skvelo vyzná vo všetkých zákrutách sporu o výrub či nevýrub kôrovcom postihnutých lesov v Šumavskom národnom parku, v zákutiach juhočeskej politiky, v Temelíne, v sporoch o značku Budvar a v ďalších témach, ktoré by mal ako juhočeský patriot a spravodajca veľkého denníka sídliaceho v Prahe ovládať, číta Marek Kerles aj rakúske noviny. Číta ich takmer denne a ja ho podozrievam z toho, že si ich azda za tými hranicami aj kupuje. V Rakúsku má veľa známych, od hornorakúskych politikov až po rakúskych vyhnancov z Česka a českých sociálnych demokratov vo Viedni.

...bolo možné vidieť na tohtoročnom filmovom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet. Stále je tu veľa neprávosti, chudoby, útlaku, hnusných vecí, za ktorými stojí človek – on ich spôsobuje, on ich vymýšľa, on ich realizuje, ale človek nimi aj trpí, naňho dolieha ich krutosť.

To, že Európska únia trpí deficitom demokratickej legitimity, je známe už dávno. Najnovšie začína trpieť aj deficitom serióznosti. Najmä dianie v zadlžených krajinách eurozóny začína postupne naberať črty frašky.