Túto otázku má Sinéad O'Connor dávno zodpovedanú, no predsa si ju svojím najnovším albumom How About I Be Me (And You Be You) znovu kladie.

Ťažko to vysvetliť, ale strata niečoho cenného môže byť naozaj oslobodzujúca. Uvedomila som si to už dávnejšie, keď som rozdávala staré veci na oblečenie kamarátkam a sestre. Taký ten pocit čistoty a jednoduchosti, keď sa človek potom pozrie do skrine a má tam o tretinu menej vecí. Len tie najlepšie kúsky.Ten pocit som si vždy vysvetľovala tým, že ma asi baví zbavovať sa nepotrebného. Lebo keď mi šlohli mobil, určite som ho nemala. Cítila som sa stiesnená, akoby odtrhnutá od sveta, až kým som sa nedostala k ďalšiemu.

Vždy, keď sa uzatvára dramaturgia festivalu, je to zmes radosti, úľavy a akejsi zvláštnej ľútosti. Prevláda radosť. Celý proces sa začína niekedy na skorú jeseň, každý rok o čosi skôr, teraz to bol koniec septembra, pamätám si, keď sa začínalo o dva mesiace neskôr. Potom dlho čakáte na odpovede, agenti musia skĺbiť požiadavky manažérov, vydavateľov a niekedy aj samotných umelcov, k tomu im to musí geograficky ako-tak sedieť. Rokujete o peniazoch a ostatných pôžitkoch, letenkách, jedle, hoteloch.

Schody domu, presne tam, kde bola naša revolúcia vyhlásená za socialistickú, sa zrútili. Skupina trinástich zúfalých ľudí okupuje kostol v centre Havany. Polícia ich zatkla a vyniesla uprostred noci. V televízii vysielali reportáž o tom, ako ľudia ničia mosty, aby si postavili domy. Arcibiskup uverejnil v komunistických novinách text, ktorý svojím tónom bojuje s oficiálnymi úvodníkmi. Zemiaky sa v stánkoch objavujú iba sporadicky. Hip-hopový hudobník je zatknutý len preto, že jeho syn protestoval, ako s ním zaobchádzali, keď zobral fotografiu revolucionára Camila Cienfuegosa z vestibulu školy.

Prežil som 22-hodinový maratón v jednej z okrskových volebných komisií. Po prvý raz – a bolo to sklamanie. Školenie o volebnom zákone, o priebehu volieb či o sčítavaní hlasov totiž absolvovali len jej predseda a podpredseda – teda len dvaja členovia z 13. Hlasy vo volebnú noc však spočítavali všetci. Ostal som v šoku, keď jedna z členiek komisie chcela za neplatné považovať aj tie hlasovacie lístky, na ktorých boli zakrúžkovaní viac ako štyria kandidáti.

Neviem, ako u vás na Slovensku, ale u nás v Česku je to už takmer kampaň. Kampaň proti poľským potravinám. V poľských potravinách sa údajne roky používala soľ, ktorá bola určená na posýpanie chodníkov, poľské sliepky chovajú v malých klietkach, ktoré nezodpovedajú normám Európskej únie, a tak ich stotisíce vrátili od českých hraníc. V dôsledku toho dnes jedno vajíčko stojí toľko, koľko pred Vianocami stála celá omeleta. No a dnes, keď som išiel do Českej televízie, mi takmer prišlo nevoľno, keď Česká potravinárska inšpekcia odhalila, že v akejsi poľskej saláme, ktorá mala byť z bravčoviny a hovädziny, objavili pomleté kuracie kosti.

Strávila som noc a deň s ľahkými ženami. Milujú ma. Na rozdiel od ostatných žien ich neodsudzujem a na rozdiel od mužov sa na ne pozerám očami, nie pohlavím. Len čo som po dvojročnej abstinentskej pauze vtrhla opitá do nepálskeho Dance Baru, spolu s jeho majiteľom a dvoma ďalšími kamošmi, mala som ich stále okolo krku. Napriek tomu, že jeden z mojich kamošov je najslávnejším nepálskym spevákom, o neho baby ani nezakopli. Za to na mojich kolenách sedela permanentne jedna a okolo krku som mala druhú. Stali sme sa sestrami, vymenili si náramky a prstene. Dance bar je nepálska špecialitka.

Neďaleko arménskeho mesta Goris stojí starobylý kláštor Tatev. Vedie k nemu najdlhšia lanovka na svete bez oporného stĺpa. Dal ju postaviť bohatý Armén z cudziny. Keď sme vnútri zapaľovali sviečky, každý z nás pritom myslel na svoj úmysel. Rektor univerzity v Goris po zapálení sviece povedal: „Do dvoch mesiacov sa začne tretia svetová vojna.“

My Česi to poznáme z Karlových Varov alebo z turistického centra Prahy, vy Slováci občas z Vysokých Tatier. Nápisy azbukou, podniky, kde majú jedálne lístky najskôr v ruštine a až potom v domácom jazyku či v iných cudzích jazykoch. Rusi tu, jednoducho, pol storočia boli, a hoci ich vojská a naša podriadenosť voči Moskve zmizli už pred dvadsiatimi rokmi, tak tu Rusi zostali. A s nimi aj ruština. Už to zďaleka nie je prvý jazyk, ale v súboji s takou francúzštinou alebo španielčinou vcelku obstojí. Po generácii dnešných tridsiatnikov, ktorí azbuku neovládajú, tak v Česku vyrastá generácia ďalšia, ktorá sa o ruštinu prirodzene zaujíma a možno ju aj dosť veľká jej časť bude zase ovládať.

Mechanizmus asignácie podielu zaplatenej dane má od svojho vzniku tábor svojich prívržencov, ale aj odporcov. Jedni si pochvaľujú napríklad možnosť, že si sami rozhodnú o tom, ako sú použité ich dane (alebo aspoň 2 % z nich), druhá skupina, naopak, napríklad hovorí, že sa vďaka 2 % z dane nedá výraznejšie rozvíjať klasická filantropia, keďže najmä firmy často poukázaním podielu považujú podporu verejnoprospešných aktivít za ukončenú a odmietajú prispieť aj z vlastného vrecka.