Známy bulharský politológ a verejný intelektuál Ivan Krastev vydal minulý rok provokatívnu knihu s názvom Po Európe. Aké otázky vyvoláva jeho kniha v súvislosti s úvahami o budúcnosti európskeho projektu? A ako o nich premýšľame a či vôbec?

Touto vetou sa preslávil jeden z hrdinov filmu Gombíková vojna. Vo filme bojovali partie chlapcov a ten, kto vyhral súboj, odrezával na nohaviciach porazenému gombíky a traky.

Smerácka V4 dostáva krídla ● Šikovné ťahy Andreja Danka ● Útoky hrochov a krokodílov

Dlhodobo sa usilujeme riešiť rómsku otázku, rómsky problém, prevychovávať, usmerňovať, asimilovať, integrovať. Jedným slovom: spracúvať Rómov.

Opýtal som sa človeka, ktorý žije dlho vo Francúzsku, či sa v jeho krajine môže stať, že sa ocitne v úplnom chaose. Povedal, že asi nie. 

Každý Čech má svoju obľúbenú formanovskú scénu. Pre mňa sú to všetky chvíle, keď v Amadeovi (1984) vzniká Mozartova hudba priamo pred očami konkurenta, ktorého závisť na chvíľu ustúpi úžasu pred krásou.

Komentár o aktuálnom vývoji našej vlády hádam ani nemohol byť napísaný lepšie. Súčasnú situáciu opísal bez zbytočného pátosu, planých nádejí či nezmyselných ilúzií. 

Starý lev, vyštvaný mladšími levmi z pozície neohroziteľného vládcu, zarastený a spustnutý blúdi peklom vlastnej nehostinnej púšte. To je najsilnejší dojem z Ficovho posledného domáceho videa. 

Jeho pesničky Hej, pán doktor! a Šťastie sa vyrovnajú tomu najlepšiemu, čo v 60. rokoch vzniklo, ale jeho sľubnú kariéru zastavila normalizácia. Vydanie vinylu s nahrávkami skupiny For Meditation je splatením dlhu Jožovi Barinovi.

V rozhovore pre Národnú obrodu z roku 1992 Rudolf Sloboda poznamenal: „Kladný hrdina by sa nemal nikdy báť. Nemal by sa nikdy cítiť ako poddaný. Mal by skúšať, ako sa dá žiť aj s nepriateľmi a neprajníkmi. Najzápornejší hrdina je ten, ktorý má strach.“