spracúvať sa dá napríklad cesto – ak to však gazdiná nevie urobiť správne, je dosť možné, že si potom pri jedení koláča niekto vylomí zuby. Ako na Rómoch. Spracúvať sa dá aj hlina, môžeš ju miesiť, koľko chceš, ale ak ju nesprávne vypáliš, nedopadne to dobre. Možno tak, ako to občas prepálime s Rómami. Nie je a nikdy im nebude vlastné nič, čo bude iba našou snahou. Snahou nás, ktorí nerozumieme ich svetu.
Kto sa kedy pýtal Rómov, či chcú alebo nechcú bývať v segregovaných osadách? Či považujú za potrebné mať vzdelanie vyššie než základné, či im je vlastné byť viazaný pracovnou zmluvou? A či sa im zdá normálne mať jedno dieťa, aj to až v tridsiatke? Máme snahy všetkých paušalizovať, hádzať do jedného vreca, na všetkých ušiť uniformu rovnakým metrom.
Je však mnoho tých, ktorí výnimkami potvrdzujú pravidlá. Chcú žiť civilizovane, rozumej, mať byt s kúpelňou, elektrinou, internetom – presne tak, ako ja. Chcú študovať na vysokých školách, úspešne ich ukončiť, mať zamestnanie, v ktorom sa budú cítiť užitoční – ako ja.
Prečo toľko Rómov dokáže v zahraničí pracovať, prevažne v potravinárskom priemysle (!), pričom zamestnávatelia sú tam s nimi spokojní? Žijú tam integrovane, deti riadne vodia každé ráno do školy, bývajú v prenajatých domoch a platia účty. A majú pocit, že sú ľudia a nie iba Rómovia.
Prečo som však u nás videla len jedného „živého“ Róma pracujúceho pri pulte s mäsovými výrobkami? Drzo som sa ho opýtala: „Mladý muž, ste vy Róm? Viete, usudzujem tak iba na základe vašich antropologických čŕt a zvýšenej rasovej pigmentácie.“ Odpovedal skromne: „Áno, som.“ Tak som mu povedala: „Nie som hrdá na vás, že tu pracujete, lebo by to malo byť normálne. Som hrdá na vášho šéfa, že vás tu vzal, pozdravte ho!“
„Kto sa kedy pýtal Rómov, či chcú alebo nechcú bývať v segregovaných osadách?“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.