Mám pocit, akoby som to už zažila. Je to ako permanentné déjà vu. Všetky tie frázy, sťažnosti a situácie sa ustavične opakujú. Aj dnes na obed som na ulici počula slová, ktoré boli priam identické s tými spred dvadsiatich rokov. Aj ten dlhý rad u mäsiara bola rovnako dlhý ako v roku 1994 alebo 2002. Znie to neuveriteľne, ale človek má pocit, akoby sa vracal a všetko to už zažil. Znovu a znovu. Jednou z tých opakujúcich sa scén je zháňanie jedla a potravín, základných vecí. Trocha oleja, jeden balíček párkov či kus mydla.

Minulotýždňové stretnutie Roberta Fica s pravicovými lídrami sa nieslo v konsenzuálnom duchu. Smer podľa premiéra v parlamente nebude hľadieť na opozičné návrhy ideologicky ani politicky. Niektoré vecné a nekontroverzné nápady pravice na konsolidáciu či naštartovanie hospodárskeho rastu by tak mohli dostať zelenú. A všetci aktéri sa dohodli, že v stretnutiach budú pokračovať. To, či ide o úprimné vyhlásenie, sa ukáže, až keď v Národnej rade opozičné návrhy zákonov skutočne začnú prechádzať. V každom prípade Fico vie, čo robí. Stále ešte panuje napätie vnútri pravicových strán i medzi nimi navzájom. A ak si nedajú pozor, čoskoro sa môžu ocitnúť v súťaži o priazeň Smeru, ktorá bude dirigovaná zo Súmračnej.

Nikdy by som nepovedal, že napíšem to, čo teraz. Vyrastal som v komunizme, ktorý odsudzoval západné banky, čo bolo dôkazom toho, že sú ok. No predovšetkým, banky sú potrebou zdravého trhu. Ale nedá sa inak.

Ročne štartuje tak dvadsať nových seriálov, maximálne z jedného z nich sa stane udalosť, skutočný veľký hit, globálny, trendsetterský, originál medzi kópiami, ten jeden-jediný, vyvolený. The One. Fenomén odrážajúci ducha doby, seriál presahujúci vtipnosť k pomenovaniu čohosi zásadnejšieho.

Angela Merkelová po prvý raz použila slovíčka „diktatúra“ a „Ukrajina“ v jednej vete, a jedny nemecké noviny sa ma pýtajú, či by som nechcel napísať politickú analýzu o Ukrajine. Ukrajinu som tridsaťkrát precestoval, zažil som tam jedinú a najkrajšiu revolúciu svojho života, aby som si zachoval vnútornú rovnováhu, musím tam ísť každé leto a každú zimu. Teraz musím tie nemecké noviny odmietnuť. Odkedy je Viktor Janukovyč prezidentom, nemôžem písať žiadne analýzy. Ani keby ste ma prizabili, nechápem, čo ten chlap chce.

Seriálov je fakt priveľa, aby sa v nich dal udržať aspoň letmý prehľad, môžeme ich rozčleniť na nové, ktoré odštartovali relatívne nedávno a beží ich prvá séria, potom aktuálne seriály, ktoré už majú pár sezón za sebou, a staré seriály, ktoré už skončili. Je čo je, viac nebude. A to je pôvab starých seriálov, konečnosť, uzatvorenosť, svetlo na konci tunela, to vedomie, že ak človeka starý seriál dostane, môže si ho pozrieť od začiatku do konca, žiadne čakanie, žiadny nepokoj.

Bežná politická správa je ako podenka. Prežije minútu, deň. Mediálna vôľa nášho prezidenta, zúčastniť sa na jaltskom summite, žila dokonca celý týždeň. Minister zahraničných vecí ho pochválil, že je pripravený pricestovať na Ukrajinu, ale za predpokladu, že sa zmení legislatíva, ktorá viedla k tomu, že Julia Tymošenková je vo väzení, a že sa jej umožní vycestovať do Nemecka.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič hovorí, že boj s byrokraciou je nekonečný ako boj s otravnými muchami. Preto potrebuje nadhľad, odhodlanie, empatiu s tými, ktorým sa u neho kujú zákony a vyhlášky, a pevné nervy.

Voľby 6. mája potvrdili smerovanie do EÚ, demokrati sa zrejme spoja opäť so socialistami a víťazní pokrokári (predtým radikáli) ostanú naďalej v opozícii. No dojem, že Srbsko, ako kľúčová krajina západného Balkánu, už neprežíva drámy, by bol mylný.

Nudný, bez charizmy. No aj vitálnejší než donedávna, o desať kilogramov štíhlejší. Nový francúzsky prezident François Hollande (57) evidentne pookrial nielen v súvislosti s politikou. Zmenili ho ženy po jeho boku.