Vízie, sny, programy. Politické programy číta málokto. Stáva sa pomerne často, že aj ich autori majú problém s pasážami, ktoré sami nepísali. Teda, azda s výnimkou úplne prvého Programového vyhlásenia VPN z 20. novembra 1989, ktorý vznikal „na úsvite revolúcie“ na najvyššom poschodí Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a mal necelú jednu stranu. Písali sme ho v eufórii a v jednom okamihu, keď sa zdalo, že sa blížia tajní, Martin Bútora navrhol, aby sme ho zjedli. Sedeli sme vtedy na pracovisku programátora Alfréda Zimmermanna. Mimochodom, neviete niekto, čo je s ním?

K zvratom vo voľbách často dochádza v dôsledku ekonomického vývoja, najmä v krušných časoch. Keď je slabý rast a málo pracovných miest, voliči vyháňajú úradujúcich politikov – či už ide o španielsku ľavicu, francúzsku pravicu, alebo holandských centristov.

Není divu, že po téměř apokalyptickém dvacátém století se i v Česku zvedá nostalgická vlna po starém Rakousku. Ovšem v prostředí postmoderního relativismu, názorového rovnostářství, ztráty kolektivní autority a dnes už malého zájmu „o smysl českých dějin,“ jde většinou jen o žabomyší války na stránkách vadnoucích českých listů či v odpadním koši mnoha stránek internetových.

Psy sa pred výstavami krásy síce nezúčastňujú hromadných sústredení, ani ich fotografie na bilbordy neupravujú vo Photoshope tak, aby mali neprirodzene natiahnuté krky a predĺžené nohy. Určitým procedúram sa však nevyhnú, hladovku nevynímajúc.

Aj tí voliči nesocialistického presvedčenia, ktorí nikdy nedali hlas SDKÚ, alebo ju dokonca z rôznych dôvodov považovali vždy za stranu pre seba nevoliteľnú, by mali držať palce, aby jej pokus, začať novú éru, dopadol dobre. Nejde totiž primárne o SDKÚ ani o pocit satisfakcie za krivdy a prečiny minulosti, ale o  slovenskú politickú scénu. Nič iné než to, čo dnes tvorí parlamentnú opozíciu, nezostane na výber nevoličovi Smeru ani o štyri roky. Teda, veľmi pravdepodobne, nech Lipšic odpustí.

Ešte nedávno bol glutaman jedným z najväčších potrachov všetých vierozvestov zdravého stravovania. Dnes už je nielen naplno rehabilitovaný ako absolútne neškodné dochucovadlo, ale dokonca je aj zdrojom piatej chuti s tajomným názvom umami.

V utorok 1. mája 2012 zomrel generál Podzemnej cirkvi Vladimír Jukl. Aké je jeho politické dedičstvo? Čo tento kňaz reprezentuje v dejinách slovenského politického myslenia?

Na otázku, ako sa máš, počuť dnes najčastejšie odpoveď – je toho veľa. Väčšinou sa ukáže, že práce. Kríza-nekríza, máme veľa práce.

Ak chcete niečo vytvoriť, mali by ste pomaly kultivovať svoje tušenia, robiť chyby, navštevovať kaviarne, deliť sa o svoje nápady s inými, požičiavať si ich, recyklovať a pretvárať.

Dnes ho takmer každý na svete pozná a je samozrejmou súčasťou európskej kuchyne. Kedysi však táto malá čierna zošúverená gulôčka patrila medzi najdrahšie koreniny sveta. Viedli sa o ňu krvavé vojny a kynožili sa pre ňu národy.