Keď si o desať rokov objednáte pizzu, je možné, že ju pred váš dom neprivezie hrdzavá fabia, ale ultramoderná bezpilotná helikoptéra. Drony podľa vizionárov zvládnu všetko, od stráženia ropovodu až po doručenie vakcíny do džungle.

Októbrové predčasné voľby otrasú politickou scénou suseda viac než ktorékoľvek predošlé. Muselo by prísť k sérii zvratov v cieľovej rovinke kampane, aby sa prognózy politológa Balíka o „výraznom prelome v ponovembrovom období“ a mnohé podobné, čo zahlcujú médiá, ocitli na vode.

Smer nemá súpera, hlave štátu chýba rozmer, krajina stratila náboj a mnohí z nás nádej. Ale nie je to beznádejné. Iba treba pochopiť problém – a ten je ukrytý v slávnych voľbách z roku 1998.

Prvých desať rokov sme o úrade ombudsmana nepočuli, no s nástupom tejto bývalej sudkyne sa veľa zmenilo. Predložila mimoriadnu správu o porušovaní ľudských práv, je v ostrom spore s ministerstvom vnútra a nalieha, aby štát okamžite riešil vzdelávanie rómskych detí. Jana Dubovcová.

„Kto sa dnes chce ťahať s Európskou úniou, keď potrebujeme eurofondy?“ Premiérov výrok z doby krátko po posledných voľbách dokonale ilustruje vzťah väčšiny ľudí k eurofondom. No ich prílev nie je pre Slovensko výhra. Príliš často sa to končí mrhaním vzácnych zdrojov.

Úryvok z obhajoby Silvestra Krčméryho, ktorá odznela 24. júna 1954 na hlavnom pojednávaní vyššieho vojenského súdu v Trenčíne. Krčméry bol zatknutý v roku 1951, pred súdom strávil dva roky na samotke, bol opakovane mučený a týraný. Priznanie viny, ako aj neskoršiu milosť prezidenta republiky odmietol.

Občas sa fakt cítim doma ako cudzinec. Najmä pri čítaní novín alebo po prezidentských či parlamentných voľbách. Najsmutnejšie však býva blúdenie našou nedávnou históriou. Keď hovorím „našou“, nemám na mysli dejiny jedného-jediného záhumienka. Sme predsa Slovania a Európania, hejže? Napríklad: Nedávno vyšla ďalšia kniha Jana T. Grossa Zlatá žeň. Po jeho knihách o pogromoch v Jedwabnom (Susedia) a Kielcoch (Strach) je táto inšpirovaná fotografiou skupiny dedinských mužov a žien, ako svorne sedia po dobre vykonanej práci pri hromade kostí.

Vo svojej kariére som spoznal veľa politikov, ale len nedávno mi došlo, že len hŕstka z nich je naozaj ochotná stáť si za svojím presvedčením, pokiaľ teda vôbec nejaké majú.

Zapípa vám email. Vy však nevytiahnete mobil, iba sa pozriete na zápästie a prečítate si správu z hodiniek. Podobná scéna sa nemusí odohrať iba v Jamesovi Bondovi. Ak ste jeden zo stotisíc majiteľov hodiniek Pebble, môžete si vyskúšať budúcnosť.

Možno ste na dovolenke ráno narazili na zvláštny úkaz. Miestny domorodec sa vám pod oknom zakráda s igelitkou v ruke a vrhá sa do tŕňov miestneho kaktusu. Myslíte si – samovrah či masochistický čudák. A on pritom len oberá opuncie.