Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

Občas sa fakt cítim doma ako cudzinec. Najmä pri čítaní novín alebo po prezidentských či parlamentných voľbách. Najsmutnejšie však býva blúdenie našou nedávnou históriou. Keď hovorím „našou“, nemám na mysli dejiny jedného-jediného záhumienka. Sme predsa Slovania a Európania, hejže? Napríklad: Nedávno vyšla ďalšia kniha Jana T. Grossa Zlatá žeň. Po jeho knihách o pogromoch v Jedwabnom (Susedia) a Kielcoch (Strach) je táto inšpirovaná fotografiou skupiny dedinských mužov a žien, ako svorne sedia po dobre vykonanej práci pri hromade kostí.

Prácne a dôsledne ich vyhrabávali z pôdy, ukrývajúcej ostatky 800 000 ľudí, povraždených v Treblinke. Hľadali cennosti, najmä zlaté zuby, v telesných otvoroch obetí arizácií, deportácií, selekcií a plynových komôr, uložených v mnohých vrstvách hromadných hrobov. Tie kosti pozorne prehľadávali otcovia a mamy, katolíci, občania rôznych profesií, veku a sociálneho zázemia zo širokého okolia. Niektorí z ich rodákov boli aktérmi pogromov, pri ktorých znásilňovali ženy a dievčatá, zaživa upaľovali celé rodiny, zabíjali sekerami svojich susedov pre vidinu židovského majetku. Pred vojnou, počas vojny i po nej. Mnohí z nich sa po dlhé desaťročia éry komunizmu ukrývali v strane. Bez viny a bez trestu. To, že hovorím o Poliakoch, by nás nemalo pomýliť. Máme svoje maslo za ušami, akurát o ňom cudne mlčíme.
Na pôde, skyprenej masovými hrobmi, sa zrodila naša súčasná demokracia. „Všichni dnes nadávají na vládu a přitom zapomínají nadávat na lid, ačkoliv ... z lidu neomylně  vzešla ta největší hovada...,“ píše sa v mojom obľúbenom občasníku Babylon (Blbec démos králem, č. 4, 2012).  Až raz, božeuchovaj, zase príde na lámanie chleba, ľud opäť zatočí s tými, čo nie sú správnymi Poliakmi (Slovákmi...), aby ukojil pudy a naplnil mešce.
Nebude pokoj v krajine, pokiaľ ľud nenahradia ľudia – každý iný a každý originál. Dohromady si budú hovoriť: My občania!  Zaťaté národovecké päste budú na smiech a ľud sa bude zhlukovať iba sporadicky, najmä kvôli futbalu a hokeju. Toľko sen, po prebudení sa treba vydať na cestu bez konca.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite