Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 23.08.2014

„Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy, alebo Bruselu. Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou,“ píše Juraj Karpiš. A dodáva, že „ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr ich môžu začať prekračovať armády“.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 13.07.2014

Pravidelne niekoho sobášim. Teraz je sezóna. V lete 2011 ma z Bratislavy do Tomášova viezol taxikár. Keď sa dozvedel, že tam idem sobášiť, vraví mi: „Cha, myslíte si, že tí dvaja navždy spolu vydržia? Dnes to už nie je tak ako v čase našich rodičov. Dávam im päť rokov. Ak vydržia desať, tak dole klobúk pred nimi a ak vydržia pätnásť, tak im osobne prídem potriasť rukou. A ja som vydržal osemnásť rokov, potom to skončilo.“

Poľský sen o nezávislosti

.grzegorz Górny .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Rastlinný čuch

.peter Szolcsányi .časopis .veda 22.02.2015

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

Naše Oscary

.martin Ciel .juraj Malíček .zuzana Mojžišová .mária Ferenčuhová .eva Križková .časopis .kultúra 22.02.2015

Nech už je odovzdávanie Oscarov akokoľvek jagavé, vždy sú za tým len konkrétni ľudia a konkrétne filmy. Ľudia si pozrú filmy a povedia, ktoré z nich sa im najviac páčili. My sme oslovili piatich slovenských filmových kritikov a dali sme im právo udeliť svojich vlastných Oscarov. Pozrite sa, ktoré filmy ich minulý rok najviac zaujali.

Nočné nájazdy

.časopis .reportáž 22.02.2015

Malokarpatskí vinári a vinohradníci bijú na poplach. Premnožená poľovná raticová zver, najmä diviaky a daniele, im každoročne v niektorých viniciach zlikviduje až polovicu úrody. Čo s tým?

Vtáčie pierko

.jozef Koleják .časopis .lifestyle 04.01.2015

Už je to raz tak. Ľudstvo sa delí na dva nezmieriteľné tábory. Jedni si bez neho nevedia predstaviť svoj život, iní by ho do úst nedali, ani keby im oň išlo. Až tak dokáže polarizovať našu spoločnosť kôpor.

Kde nakupoval Shakespeare

.jozef Koleják .časopis .lifestyle 17.11.2014

Tento rok bude mať presne tisíc rokov. A Londýnčania jeho okrúhliny radi oslavujú s ním. Pokiaľ im to čas a peňaženka dovolí, nikdy si nezabudnú zájsť na Borough market a kúpiť si tam nejakú vyhlásenú gurmánčinu.

Pápež sa pýta, ako na rozvedených

.imrich Gazda .časopis .téma 27.09.2014

Pápež František, ktorý cirkev prirovnáva k poľnej nemocnici, sa pokúša nájsť liek pre rozvedených katolíkov. No návrh kardinála Kaspera, ako im pomôcť, viacerí rázne odmietajú.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 07.07.2014

Jedna z vecí, ktoré ma na nedávnom výlete na Sicílii najviac fascinovali, bolo posedávanie na ulici. Sicílčania to asi robia zo všetkého najradšej. Hlavne starí dedkovia v oblekoch a klobúkoch. Pár starých plastových stoličiek, niekedy aj lavička, a už majú o zábavu postarané. Po sieste sa tam vyvalia, kým ich ženy pripravujú večeru, sedia, niekedy aj nad novinami a diskutujú. Pozorujú svet, tých zvláštnych mladých ľudí, čo neposedávajú, ale namiesto toho sa stále za čímsi honia a s pokojnými úsmevmi im ubieha čas na tomto svete. Keď raz budem na dôchodku, nebudem robiť nič iné, len posedávať.