Aj keď Obama hovorí, že studená vojna z toho nebude, treťou vlnou sankcií, ktorou sa EÚ pridala k USA, sa začína éra otvorenej konfrontácie s Putinovým Ruskom.

Druhého augusta oslavujú františkáni sviatok Porciunkuly. Voľný preklad z taliančiny je čiastočka zeme. Na tejto čiastočke zeme stojí už približne 900 rokov malý, no zázračný kostol Panny Márie Anjelskej. Tu našli útočisko prví františkánski bratia, tu sa udiali všetky kľúčové okamihy františkánskeho hnutia, keď ešte nikto netušil, že raz nad tým kostolíkom vyrastie ozrutná bazilika a tým vznikne kostol v kostole. Pre tento kostolík František zázračne vybavil odpustky, aké mali dovtedy len tri baziliky sveta. Sem ušla skoro ráno na Kvetnú nedeľu aj Klára, ktorá potom založila Klarisky a stala sa svätou. A tu našla Františka aj sestra smrť.

WHO proti ebole Vírus ebola zasiahol krajiny západnej Afriky tak ako ešte nikdy v zaznamenaných dejinách. Zabíja ľudí v Guinei, Libérii a Sierre Leone a lekári očakávajú, že bude vyčíňať najmenej do konca tohto roka. Choroba sa zrejme rozšírila kontaktom s nakazenými zvieratami, medzi hlavných „podozrivých“ patria netopiere kalone, ktoré sú hostiteľom vírusu.

Jozef Kukuča, rodák z Bošáce a čerstvý absolvent obchodnej školy, mal devätnásť rokov, keď narukoval. Po krátkom výcviku ho čakal rumunský front. Vojnu prežil a ako zrelý muž napísal spomienky pre svoje deti. Poskytla nám ich jeho dcéra Tatiana. Z pamätí Jozefa Kukuču sme vybrali najzaujímavejšie pasáže.

Vo veku európskej krízy sme sa vydali na inšpekciu do dejiska prvej informačnej vojny. O tom, čo sa stane, keď navštívite bojové polia s Martinom Schulzom.

Tak ako je vojna drogou pre vojnových fotografov, tak sa stala drogou aj pre maliara Ladislava Mednyánszkeho. Fascinovala ho, priťahovala, odpudzovala i inšpirovala. V blízkosti frontových línií strávil veľa mesiacov. Dobrovoľne a rád.

Keby sa problém vzťahu predsedu Fica so zbrojárom Výbohom vyčerpával „iba“ v tom, že si dávali porady s Topolánkom a jeho pobočníkom Dalíkom, už to by stačilo na poriadny škandál. Ale tu ide o viac.

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Zotrvanie Grécka v eurozóne sa minulý týždeň dostalo na hranu. Aj keď Alexis Tsipras a Janis Varufakis pôsobia ako prefíkaní balkánski obchodníci s koňmi, v skutočnosti sa tu hrala šachová partia o budúcnosť jednej krajiny i spoločnej meny.

„Šľak ma ide trafiť,“ ako písaval vo svojich stĺpčekoch pán Satinský, keď musím ísť kvôli detským topánočkám do Eurovei. Prechádzam okolo miesta, kde stálo divadlo Stoka, kde muselo padnúť, byť zbúrané, aby uvoľnilo miesto čomusi novému, ale čomu vlastne? Nech sa prepadnem, na tom mieste do dnešného dňa nie je postavené nič. Nič. Oproti vysokým skleneným budovám je jeden modrý, umelohmotný plot. Za plotom rastie burina a tam, kde divadlo pokojne mohlo stáť aj dnes, žiť z krčmy bohato navštevovanej turistami, rastie burina vysoká tri metre.