Kamaráti na hotelovej izbe si rozprávajú politické vtipy. Najbojazlivejší ich utišuje, nech neblbnú, lebo aj steny majú uši. Najodvážnejší to okamžite ide vyskúšať a zakričí do steny: „Tri kávy!“

Od krachu kodanského klimatického summitu mnohí ukazujú prstom na čínske vedenie za to, že zablokovalo záväznú celosvetovú dohodu o potlačovaní uhlíka. Vzdor čínskej vlády však bol pochopiteľný a – nevyhnutný. Tí, ktorí rozhodujú o svete, by si mali prestať vylievať hnev: je na čase uvažovať o dômyselnejšej klimatickej politike.

Možno by sme nemuseli čítať knihy Martina Kukučína, aby sme mali pocit strhujúcej epiky, stačí, keď si prečítame jeho život! Ale my poväčšine nečítame ani jeho biografiu, ani bibliografiu.

V slovenskej literatúre máme niekoľko Jankov (Silan, Čajak, Alexy, Čeman, Jesenský, Matúška), ale najčastejšie si pri tomto familiárnom oslovení spomenieme na Janka Kráľa. V minulých dňoch som si prečítal celé Súborné dielo Janka Kráľa (Martin 1952). Bol to dlhý, asi 15 000-veršový dúšok.

Do you know what you want? Spýtala sa čašníčka v krčme v New Yorku. Mám rád americký prízvuk v angličtine. Mám s ním pekné zážitky. Tá čašníčka vravela svoju frázu tisícikrát za deň, usmievala sa pritom, a tak to pekne zhltla, že som hneď neporozumel. Otázku zopakovala. Opäť zľahka a šarmantne, ja som pochopil a odpovedal som: Which Ivan?

Rodina Charfreitagovcov si s atletikou užila veľa dobrého aj zlého. Minulý týždeň okrem Liborovho otca nabrali smer Barcelona aj mama s dcérou. Očakávanie bolo veľké, Libor ešte ako favorit na šampionát necestoval. A malo to zlatý koniec.

Českí žiaci budú mať od septembra nový nepovinný predmet Filmovú a audiovizuálnu výchovu. Na školách, kde na to majú potrebné technologické a personálne zabezpečenie, môžu deti nakrúcať vlastné filmy, animácie alebo dokumenty.

Často čítam editorialy Štefana Hríba, na veľa veci nemáme spoločný názor, ale je pravda, že pokiaľ ide o šport, snaží sa pomenovať veci objektívne a pravdepodobne máme rovnaký názor na niektorých ľudí. Editorial o Vladovi Weissovi vystihuje podstatu jeho osobnosti, ktorú poznám už viac ako 15 rokov.

Chór vážskych muzikantov. CHVM. Magická značka. Keď som bol malý, mal som odznak s ich menom. Opatroval som ho ako poklad. Ešte väčším pokladom boli dve kazety, ktoré mi dal brat Marián a ktoré zmenili môj pohľad na hudbu.

Japandroids. Na plagáte Pohody sú malým písmenom, no pre ľudí, ktorí majú radi energický garážový rock, môžu byť vrcholom festivalu. Táto dvojčlenná kanadská skupina sa za posledný rok stal vo svete veľkou senzáciou. Ich debutový album Post-Nothing sa v minuloročných anketách o nahrávku roka umiestnil na predných miestach. Japandroids, fungujúci od roku 2006, tvoria gitarista a spevák Brian King a bubeník David Prowse, ktorého sme na telefóne zastihli v aute na ceste do Štokholmu.