Každá z piatich Čechovových hier má silnú psychologickú i spoločenskú tému. Čajka je hra o umení a šmíre. Ujo Váňa je hra o obeti. Váňa a jeho neter sa obetujú pre prof. Serebriakova. Myslia si, že je to veľká osobnosť, no zistia, že je to len prázdny egoista. Žili zbytočne. Ivanov je hra o vyhorení. Ivanov chce reformovať hospodárstvo, ožení sa netradične. Láska sa skončí, aj ideály, má dlžoby. Nespokojný so sebou sa zastrelí. Višňový sad je hra o aristokratoch, neschopných podnikať. Žijú na dlh. Odmietnu reštrukturizovať dlhy. Tak mladý podnikateľ rozparceluje višňový sad na parcely pre vily. Tri sestry sú jediná hra Čechova z prostredia vojakov.

Na plátnach nad hlavami sa premietajú scény z filmov, zo stien sa valia informácie a štatistiky. V pozadí javiská pre tanečníkov, z diaľky počuť opernú áriu. Chaos ako pracovná metóda. Architektúra tu je prítomná, ale nečakajte domy a už vôbec nie súčasné. 14. benátske Bienále architektúry.

Medzi českými používateľmi twittera sa teraz preposiela fotografia trička. Je na ňom usmievavý Bohuslav Sobotka sa sloganom „Všetci nemusíme byť hrdinami.“

Tá správička zanikla v toku každodenných udalostí. Je zdanlivo zanedbateľná, ale aj tak ma zarazila. Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila sankciu za vysielanie príspevku Filipa Domovca v Rádiožurnále zo dňa 10. februára 2014 o niektorých nositeľoch štátnych vyznamenaní za čias prezidenta Gašparoviča. Rada usúdila, že „obsah príspevku porušil zákon, keďže sa nedržal požiadavky na objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov a oddeľovania názorov a komentárov od informácií spravodajského charakteru“. Sankciou má byť odvysielanie oznamu o porušení zákona tri dni po sebe pred tou istou reláciou. Toľko strohá správa.

Do skotského plebiscitu za nezávislost, nesouhlasní říkají odtržení, zbývá pár dní a navzdory nadšeným prázdninovým oslavám a festivalům staronové národnosti, jež příchod nemilosrdného podzimu ukončil, mají odpůrci při deseti procentech nevyhraněných voličů stále ještě navrch (53: 47).

Leto, ktoré ani nebolo, sa skončilo. V jednom z mála slnečných predpoludní, pred pár týždňami, som vo výklade Artfora videl, že znovu vydali Stefana Zweiga Svet včerajška. Rád sa pozerám do toho výkladu, keď idem okolo, aj keď musím podotknúť, že boli časy, keď si dievčatá dali viac záležať. Nikdo nevedel tak s láskou odstrihnúť hlavu spisovateľom ako oni. Coelhova hlava, gúľajúca sa výkladom, ma vždy naplnila radosťou a zadosťučinením. Ale to, ako všetko, je už minulosť. Úbohý Zweig, krásna kniha.

Text s takýmto názvom pred dvadsiatimi rokmi, pri 50. výročí SNP, napísal Ľubomír Lipták. Akú tradíciu ukázalo 70. výročie?

Krajina, z ktorej v poslednom období prichádza najviac poplašných správ, sa nazýva Irak. Paradoxne je to presne tá krajina, ktorá mala ešte nie tak dávno aspoň zdanlivo šancu na relatívne pokojnú existenciu.

Čítate správy a diskusie o Ukrajine? Kyjevu vládnu demokrati! Nie, je to junta! Ukrajinci sú predsa fašisti! Nie, to Putin je Hitler. Zastavme to v sebe, a skúsme aspoň trochu uvažovať.

Ukrajinský bloger a novinár Denis Kazaňskij pôsobil v Donecku, no pre svoje názory bol nútený toto mesto opustiť. V polovici júla napísal do Ukrajinskej Pravdy tento veľmi emotívny text.