Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Leto, ktoré ani nebolo, sa skončilo. V jednom z mála slnečných predpoludní, pred pár týždňami, som vo výklade Artfora videl, že znovu vydali Stefana Zweiga Svet včerajška. Rád sa pozerám do toho výkladu, keď idem okolo, aj keď musím podotknúť, že boli časy, keď si dievčatá dali viac záležať. Nikdo nevedel tak s láskou odstrihnúť hlavu spisovateľom ako oni. Coelhova hlava, gúľajúca sa výkladom, ma vždy naplnila radosťou a zadosťučinením. Ale to, ako všetko, je už minulosť. Úbohý Zweig, krásna kniha.

Musím myslieť na Richarda Straussa, ako mu píše, aby zabudol na Mojžiša, ale Zweig nemôže a opera Schweigsame Frau ostane bez libreta. Myslím na tichú a krásnu Lotte Altmann, na Ostende, kde trávili posledné leto v Európe, na Petrópolis, brazílske mesto, z ktorého odišli spoločne v objatí na Andromédu. Strauss sedí sám vo svojom salóne a prehráva si znovu a znovu na klavíri časť z opery Daphne, po uliciach pochodujú šedé armády.
Pred pár dňami som bol s pani Evou pozrieť kapitána Bodoríka na Slanickom ostrove. Strávil som tam jedno krásne leto maľovaním, ostrov je ostrov. Slanický ostrov je bývalý kopec nad dedinami, ktoré boli zatopené pri napúšťaní Oravskej priehrady. Je na ňom kostol s krásnou zbierkou ľudovej plastiky. To miesto má zvláštne čaro a kapitán tam každé leto poctivo preváža turistov, ináč to nie je ľahký údel, byť prevozníkom. Drží sa hrdinsky, nazbieral nám na ostrove košík hríbov, urobili nám z nich v Maríne výborné carpaccio. Rád som kapitána po rokoch videl, je ako socha, pevne stojí.
Dažde tohto leta zmývajú súčasnosť do preplnených kanálov, naša ulica sa zmení v divokú rieku, ktorou zrejme bola v dávnych dobách. Všetci sa čudujú, ako keby zabudli, že prší aj vonku, nielen na obrazovke. Svet včerajška.
Raz som bol s priateľom Andrásom a jeho nemeckým kolegom vo viedenskej krčme na obede. Nemecký kolega hovorí majiteľovi, ktorý nás obsluhoval: Ten chleba je včerajší, ja chcem dnešný. Keď chcete dnešný, musíte prísť zajtra, - odpovedá majiteľ. Niekedy sa predsa len zablysne na staré dobré časy.
Ách, kama nixz machn, Wien bleibt Wien.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite