Názov Divadlo bez domova môže evokovať, že sa nachádza kdesi na ulici. Ak sa však vydáte na ich predstavenie, ocitnete sa v centre Bratislavy v historickej budove na Štefánikovej ulici. Vyjdete krátkymi, točitými schodmi a prídete do malej divadelnej sály, ktorá sa v ničom nelíši od iných. Iba v jednom.

Zdravotní pracovníci chýbajúci na celoplošnom testovaní odrážajú problém, ktorý trápi slovenské zdravotníctvo už niekoľko rokov – nedostatok sestier a najmä mladších ročníkov. Aj keď zatiaľ sestry s vypätím síl prácu zatiaľ ako-tak zvládajú, o pár rokov to tak nemusí byť.

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

Boj proti pandémii čoraz viac naráža na nedostatok oddelení, lôžok, ale najmä personálu v slovenskom zdravotníctve. Nie div, naše zdravotníctvo sa za posledných takmer 15 rokov nikam neposunulo, napriek často celkom priaznivým podmienkam. Víziu a komplexný reformný plán tu mal naposledy minister Rudolf Zajac. Odvtedy v zásade nič.

Investícia by podľa magazínu Automobilwoche mala smerovať do rozšírenia kapacít bratislavského závodu.

Exprezident a bývalý predseda strany Za ľudí Andrej Kiska vedel o tajných konšpiračných poradách Norberta Bödora. Uviedol to na sociálnej sieti s tým, že ako hlava štátu mal prístup k rôznym ľuďom a informáciám.

Táto jeseň nebude ľahká. No budeme ju vedieť prežiť, ak sa dohodneme na pravidlách a ak si budeme dôverovať. Ale ako si môžeme dôverovať, ak nám, milá vláda, nehovoríš pravdu?

Všade navôkol vládla totalita, no skupina mladých Košičanov okolo filozofa Marcela Strýka vytvorila svoju undergroundovú bunku. Chceli žiť slobodne na okraji spoločnosti, no neunikli záujmu komunistického režimu, ktorý ju nakoniec rozprášil a poštval proti sebe. O skupine disidentov nedávno vznikol film Komúna dokumentaristu Jakuba Julényho, ktorý mal premiéru na festivale Jeden svet.

Vyzerá ako hnedý cukor, len je na pohľad o čosi jemnejší. Dá sa kúpiť aj v podobe malých homolí – presne tak, ako ho, povedzme na Srí Lanke, vidíme na dedinských trhoch. Je v chuti trošku jemnejší a vonia karamelom. Kokosový cukor.

Ak by sa kompetentní pozreli do minulosti, zistili by, že každá pandémia mala druhú vlnu. Stačilo sa pritom opýtať historika, ktorý sa tejto téme venuje, hovorí v rozhovore pre .týždeň archeológ a historik Branislav Kovár, ktorý napísal novú knihu o kolapsoch civilizácií.