„Naše vláda bude první, která nebude krást, lhát a bude makat pro občany.“ Čiže kradne a klame vláda, vyhlásil koncom roka 2013 Andrej Babiš, nová hviezda českej politiky, a nie konkrétni ľudia. Kradne a klame sa tu od novembra 1989, predtým bola pohodička. Vidím to tak, že klame občan Babiš. Ešteže lož nemá prevahu nad pravdou, to by bol svet iný, než v akom žijeme, podstatne horší.

Spisovateľ Ľubomír Feldek je už pár rokov späť v Bratislave, aj keď sa ho ľudia stále pýtajú, ako je v Prahe. Nedávno vydal knihu Ťahák z dejín slovenskej literatúry od Lomidreva po Malkáča a pre SND píše rozprávku Ako sa stal Lomidrevo kráľom.

Kde bolo, tam bolo, ale bolo to určite v Bratislave na Šafárikovom námestí, tam, kde dnes nájdete čínsky fastfood, bolo kedysi jedno malé, ale útulné slovenské bistro. Na vývesnom štíte stálo – Bistro Krym, ale väčšina štamgastov mu hovorila dôverne Malý Krym.

Prvé kolo volieb do vyšších územných celkov potvrdilo takpovediac papierovú formu. Sedem „vidieckych“ krajov Smer presvedčivo valcoval. Aj porážka v Bratislave – až na tú výšku – sa zmestila do očakávaní, ktoré v celorepublikovej projekcii nepripúšťali nič inšie než nedostižnú dominanciu vládnej strany.

Kampaň pred župnými voľbami v Bratislavskom kraji sa koná v pomerne umiernenom duchu. Ale celkom inak je to na internete, kde kandidátov škandalizujú anonymné stránky. Tie sa snažia nabudiť amatérsky dojem, ale stoja zrejme tisícky eur.

Ak si niekto náhodou myslí, že milovníci starých Slovákov sa dostatočne uspokojili Svätoplukovou sochou na Bratislavskom hrade, tak sa mýli. Možno budú aj ďalšie sochy.

To, že klamal Mečiar, Slota či Fico bolo zlé. Ale boli to "oni". Teraz klamú "naši". A to je VEĽMI zlé.

Pri príležitosti rozhodnutia o zotrvaní Svätopluka na Bratislavskom hrade som si bola pozrieť výstavu Jána Kulicha Výber z diela, ktorá sa koná pár metrov od sochy kráľa starých Slovákov.

Vo vojne propagánd je každá z nich najpravdivejšia. Kto klame hodnovernejšie, vyhráva. Stačí tvrdenie tajného internetového zdroja, stačí dielko blogera, vydávané za stopercentný fakt a pravda je na svete. Vo vojne propagánd veríme bez dôkazov jednej či druhej strane, lebo propagandistická pravda je boh a ten nás postupne rozdeľuje, rozbíja rodiny a priateľstvá, pripravuje nás na inú vojnu, kde sa slovná zbraň zmení na zbraň ako takú.

Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.