Henrymu Kissingerovi sa pripisuje veta, pochádzajúca od britského lorda Palmerstona: krajiny nemajú spojencov, majú iba záujmy. Kissinger sa pritom musel pohybovať v kontexte amerických spojenectiev, ktoré boli okrem záujmov založené aj na hodnotách a podobnom videní sveta. Všetky tie spojenectvá, vytvorené po roku 1945 a počas studenej vojny, doteraz vydržali. V poslednom čase sú však niektoré z nich otrasené. Týka sa to najmä spojenectiev s Európou a s Izraelom.

„Skutočne nie som pripravená,“ začala svoju ďakovnú reč na Oscaroch za rok 1942 najlepšia herečka Greer Garsonová a rozprávala a rozprávala. Netrvalo to dlhšie ako sedem minút, diváci však mali pocit že hovorila poldruha hodiny. Nikdy viac Oskara nevyhrala.

V tohoročných českých voľbách je lepšie nepredpovedať, lebo prieskumy sa každú chvíľu prešvihnú doľava alebo doprava. Mal to byť veľký výprask pravice. Kým situáciu neskomplikovala nová strana dvoch mužov - všetkými masťami mazaného veterána a populárneho aristokrata.

Najbližšie k žánru stand-up comedy majú v našich končinách ľudoví rozprávači. Tí sa rovnako, ako zabávači v stand-up comedy, postavia pred publikum a pokúšajú sa ho zabaviť vtipmi, spevom či improvizovanými scénkami. Mimochodom, podľa niektorých etnológov ľudoví rozprávači nepatria celkom do folklóru, keďže sú to konkrétne osoby s rozprávačským a autorským talentom. Nejde teda celkom o anonymnú tvorbu ľudu, odovzdávanú z generácie na generáciu ústnou formou.

Facebooková skupina s názvom „Obťažuje ma, keď mi slovenská polícia dáva výbušniny do batožiny“ si za necelé dva týždne získala 40-tisíc fanúšikov. Skupina s názvom „Podporujem dopravcov v štrajku. Mýto sa týka nás všetkých!“ mala za ten istý čas viac ako 70-tisíc členov.

Poliaci budú prepisovať učebnice, napísal som pred niekoľkými dňami na začiatku svojho článku o generálovi Wojciechovi Jaruzelskom. Ale teraz vlastne neviem, či som to napísal správne. Stretnutie s týmto človekom, ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín nielen Poľska, ale najmenej strednej Európy, bolo jedným z najpôsobivejších okamihov zvláštnej jesene pred piatimi rokmi, keď som sa z Bratislavy po piatich rokoch vracal do Prahy. A bol som chvíľu slovenský a chvíľu český novinár. Bolo pätnásť rokov po novembri 1989 a ja som mal silu a Lidové noviny a Pravda ambíciu urobiť rozhovory s kľúčovými lídrami konca komunizmu po celej tej našej strednej Európe.

Osvícení sekularisté všech stran kdysi věřili, že odstraněním víry, tradice a zvyklostí nastoupí konečně éra rozumu. Svatá naivita! Teď tu máme už druhý světový dogmatický koncil o globální hrozbě, po japonském Kyotu tentokrát v Kodani, a dobrá stovka premiérů a ministrů i s jejich teology klimatology bude lidstvu hrozit peklem uvaření za živa, kázat urbi et orbi o hříchu globálního oteplování, Copenhagen se přemění na Hopenhagen, podle dánského premiéra, a zrodí se doktrína na snížení kysličníku uhličitého.

Výberová komisia, ktorá mala ministrovi kultúry odporučiť meno nového riaditeľa SND, sa napokon nerozhodla. Žiaden z tých šiestich, ktorí v piatok predniesli svoju predstavu o šéfovaní SND, nezískal potrebných päť z deviatich hlasov. A tak sa bude musieť ministerstvo rozhodnúť, čo ďalej – či menuje riaditeľa priamo alebo vypíše nové kolo.

Občas sa v literatúre stáva, že meno literárnej postavy prezvučí meno svojho autora (Peter Pan J. M. Barrieho alebo Tarzan E. R. Burroughsa). Aj v slovenskej spisbe máme niekoľko takých prípadov – jedným z nich je napríklad Jerguš Lapin, ktorý svojím ohlasom prekonáva reputáciu autora – Ľuda Ondrejova.

Futbal často prináša veľa emócii a krásnych príbehov, na trávniku aj mimo neho. Jeden z nich aktuálne píše srbský tréner Bologne Siniša Mihajlovič, ktorý sa napriek akútnej leukémii nechce vzdať futbalu ani trénovania. Práve futbal mu totiž dodáva silu a odvahu v boji so zákernou chorobou.