V piatok sa začal a v stredu skončil 20. ročník festivalu Divadelná Nitra. Okrúhle narodeniny sú v tomto prípade dôvodom k viac ako len formálnemu blahoželaniu.

Osemnásť poviedok Ľudmily Petruševskej je osemnásť nahliadnutí do tragických životov ruských žien na konci 20. a začiatku 21. storočia. Zostáva už len mystika.

Prvá dekáda 20. storočia premenila od svojho dramatického počiatku kultúrnu mapu sveta.

V edícii Lyrika 20. storočia vydavateľstva Slovart vychádza informačne hutný, no napriek tomu pôsobivý a dobre čitateľný výber Ruská moderna.

Alexander Trizuljak (1921 – 1990), sochár, organizátor kultúrneho diania na Slovensku, spoluautor koncepcie nejednej kultúrnej inštitúcie či aktivity, je jednou z významných osobností moderného umenia na Slovensku. Je zároveň priekopníkom moderných technológií v sochárstve druhej polovice 20. storočia.

Svět nikdy nebude dostatečně vděčný třem velkým mužům 20. století, kteří porazili komunismus. Ano, ten neuchopitelný triumvirát lidského ducha zná v naší civilizaci snad každý – politik, papež a pisatel, prezident Ronald Reagan, Jan Pavel II. a Alexandr Solženicyn. Avšak za nimi v rozmazané dálce se skrývá ještě jeden vítěz, ještě jedna poněkud nezřetelná osoba, postava beze jména a bez tváře: mudžahedín.

Miláno malo vždy šťastie na dobrých arcibiskupov. Zrejme preto, že ich vyberajú s osobitnou starostlivosťou. Nielen pre význam tej arcidiecézy. Z Milána prišli v 20. storočí až dvaja pápeži, pričom arcibiskup tejto metropoly sa počas konkláve vždy radí medzi favoritov. Ináč to nebude ani pri kardinálovi Angelovi Scolovi, ktorého pápež koncom júna menoval za nového milánskeho arcibiskupa.

Posledný júnový týždeň v Prahe dostal označenie „týždeň slobody“. Začiatkom týždňa sa v Černínskom paláci, sídle Ministerstva zahraničných vecí, konala konferencia, ktorá pripomenula 20. výročie konca Varšavskej zmluvy. Áno, tej Varšavskej zmluvy, ktorej tanky nám v auguste 1968 tak nežne poskytli „bratskú internacionálnu pomoc“. A potom u nás 23 rokov zostali...

Jeho filmy patria medzi to najlepšie, čo za posledných 20 rokov v slovenskej kinematografii vzniklo, jeho dokumentárny seriál o filmároch československej novej vlny sa stal udalosťou, jeho najnovší film Cigán ešte nemal ani premiéru a už sa o ňom veľa hovorí. Počas práce na ňom zistil, že tu vôbec nie je ľahké byť Cigánom. Režisér Martin Šulík.

Minulý týždeň v Aténach opäť lietali kamene a zápalné fľaše. Krajinu ochromil generálny štrajk a do ulíc vyšlo 20-tisíc ľudí. Grécko nečelí len dôsledkom dlhovej krízy, ktorá sa vymyká kontrole, ale aj skúške svojej demokracie. Agresívne odbory, z ktorých časť tvoria presvedčení komunisti, akých u nás vidieť už asi len v archívnych filmových týždenníkoch či niektorých múzeách, by najradšej vzali aténsky parlament útokom v štýle dobytia Zimného paláca. Reakcie gréckej ulice sú pre Slováka, vycvičeného dvoma ťažkými dekádami postkomunistickej transformácie, nepochopiteľné. Gréci totiž majú kam chudnúť a na opasku im zostáva ešte dosť voľných dierok.