Mechanizmus asignácie podielu zaplatenej dane má od svojho vzniku tábor svojich prívržencov, ale aj odporcov. Jedni si pochvaľujú napríklad možnosť, že si sami rozhodnú o tom, ako sú použité ich dane (alebo aspoň 2 % z nich), druhá skupina, naopak, napríklad hovorí, že sa vďaka 2 % z dane nedá výraznejšie rozvíjať klasická filantropia, keďže najmä firmy často poukázaním podielu považujú podporu verejnoprospešných aktivít za ukončenú a odmietajú prispieť aj z vlastného vrecka.

Teroristické útoky, ktoré sa 11. septembra 2001 odohrali v USA, šokovali celý svet. Z toho šoku sa Pakistan ešte stále nespamätal. Účasť Pakistanu na tom, čo bývalý prezident George W. Bush označil za globálnu vojnu proti teroru, vyvolala veľmi negatívne dopady. Pakistan si touto účasťou vyslúžil pozornosť medzinárodného spoločenstva práve vo chvíli, keď bol sám absolútne nepripravený upokojiť obavy sveta.

V minulosti som písal o tom, ako Turecko prekvapilo Pentagon tým, že organizovalo spoločné vojenské cvičenie s čínskym letectvom. Tiež som sa pozastavil nad ochotou administratívy Baracka Obamu predať Turkom novú generáciu stíhačiek F-35 bez toho, aby Kongres vedel o možnosti, že naše nové technológie, od ktorých bude závislá národná bezpečnosť USA, môžu byť Turkami poskytnuté ich novým spojencom v Číne a Iráne.

Akademická maliarka a autorka kreslených ilustrácií a karikatúr .týždňa Natália Ložeková delí svoj život na ten pred hypotékou a po nej. Odkedy si ju zobrala, sedí 12-14 hodín denne nad ilustráciami, storyboardami, kampaňami a nemá čas ani na vlastnú tvorbu ani na neresti.

Transformers 3 (Transformers: Dark of the Moon), 3D pochopiteľne, sú síce aktuálne komerčne najambicióznejším filmom v našich kinách, ale to je na nich to najmenej zaujímavé.

Chcete bývať pekne, zdravo a úsporne? Zabudnite na predsudky a prefabrikáty. Ak navyše nemáte obe ruky ľavé a viete si čo-to urobiť svojpomocne, je pre vás dom z hliny a slamy ako stvorený. Príklady, že to ide, už sú. Aj u nás.

Zámožná Európa i zámožná Amerika sa topia v deficitoch a dlhoch vinou nafúknutých sociálnych štátov, ktoré dnes buď existujú (Európa), alebo sa na nich pracuje (Spojené štáty).

Celebritní profesori sa nedávno na oboch stranách Lamanšského kanála dostali do problémov. Luc Ferry, profesor na Diderotovej univerzite v Paríži a autor mnohých filozofických bestsellerov, dostával od univerzity mesačný plat 6 300 dolárov celých sedem rokov bez toho, aby aspoň na moment učil.

„Alfréd Hitchcock hovorieval, že desivé je to, čo nemôžeme vidieť...” Obrovská taška, v ktorej sa určite niečo ukrýva a každý by chcel vedieť, čo, nazrieť do nej, ale má taký veľký rozmer, že divákovi ostane len zvedavosť, neistota a neuspokojené predstavy.

Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.