Pred storočím Čínu označovali za „chorého muža východnej Ázie“. Jej význam vo svete bol úplne okrajový. Ani založenie Čínskej republiky na začiatku 20. storočia neprinieslo väčšine obyvateľstva zvyšovanie životnej úrovne. Potom prišiel komunista Mao a ťažká ekonomická kríza. Až sa zrodil súčasný ekonomický zázrak, ktorý však naráža na svoje hranice.

Do malátnej ospalosti na slovenskej pravici vpadli koncom mája udalosti, ktoré do tohto umierania vnášajú nový život.

Hokejové majstrovstvá sveta Slovákov spájajú ako máločo iné, v dobrom aj v zlom. Bavíme sa, tešíme, sme smutní, ale vždy (takmer) všetci spolu. Po medailovej žatve v období 2000 až 2003 sa to potvrdilo aj v posledných rokoch. Nádherná olympijská púť staršej, ale stále konkurencieschopnej zostavy v roku 2010, o rok neskôr prvý domáci šampionát v samostatnej histórii, ktorý síce výkonnostné predstavy nenaplnil, ale emotívny bol aj tak, a vlaňajšia nečakaná strieborná premiéra vynoveného realizačného tímu. Po roku opäť stúpol počet hokejových expertov na Slovensku, podľa skromného odhadu ich máme prinajmenšom 5 miliónov.

Kapela NVMERI môže byť pre niekoho úplne neznámym pojmom. Ak sa však čo len trocha zaujímate o slovenskú hudobnú alternatívu, určite ste pri ladení verejnoprávneho rozhlasu, na malebných pochôzkach po kluboch či festivaloch zachytili meno Uniques. A práve to sú oni. S novou koncepciou, menom a najnovšie aj albumom, ktorý vyšiel 5. mája tohto roku. O čerstvej novinke s rovnomenným názvom NVMERI som sa zhováral s gitaristom, spevákom a skladateľom Pištom Kráľovičom.

Danielovi Copemanovi z kapely Esben and the Witch sme sa dovolali, keď sa prechádzal po pláži v rodnom Brightone. Kapela nedávno vydala svoj druhý album a v stredu 15. mája tretíkrát vystúpi na Slovensku.

Po Idiotovi v Astorke a Zločine a treste v Mestskom divadle Žilina tu máme Bratov Karamazovovcov v Slovenskom národnom divadle. Dostojevského divadelná sezóna vrcholí.

Je to ako večerná pobožnosť. Podľa mojich jogínskych zásad by som mal večeru dať nepriateľovi. Keďže žiadneho nemám, dobre si zajem, urobím si pohodlie, zapnem TV a konečne si užívam svet. Nestačím sa čudovať, koľko je denne zábavných programov. Skoro každá stanica. Po celé hodiny.

Keď som kedysi skončila preduniverzitné štúdium, mala som pocit, že mi už nič nepatrí, možno už ani moje vlastné telo. Život v ubytovniach v človeku vyvolá dojem, že celá jeho existencia, intimita, osobné veci, ba aj nahota, to všetko sa stalo verejným statkom. „Zdieľať“ je povinné slovo, stalo sa takou normou, že už ani na chvíľu nemožno byť sám. Po rokoch mobilizácie, družstevných táborov a smutných školách som sa potrebovala predávkovať súkromím.

Hovorca SFZ Juraj Čurný bol od mladosti spájaný s hudbou, ako hudobný redaktor, moderátor, producent. Pred tromi rokmi mal pocit, že v hudbe už nemá kam napredovať, a prestúpil do Slovenského futbalového zväzu. Tu vybudoval a zabezpečuje kompletnú mediálnu komunikáciu.

Rešpektovaný architekt, urbanista a developer Miroslav Marynčák pred dvoma týždňami rezignoval na funkciu starostu Chorvátskeho Grobu. Pre ignoranciu štátnych inštitúcií sa mu nepodarilo poopraviť desivý projekt výstavby satelitného mestečka, ktoré malo vyrásť pár kilometrov od Bratislavy uprostred ničoho.