Chianti – krajina zaliata slnkom, posiata vinohradmi, trsmi levandule a rozmarínu siahajúcimi po pás, olivovými hájmi a rozsiahlymi statkami s typickými, oranžovo-sivými škridlami na strechách. Srdce Toskánska, v ktorom sa rodí jedno z najlepších vín na svete aj tento text.

Hovorí sa, že hudba je kráľovnou všetkých umení, ale stáva sa, že vám dokáže pekne znechutiť život, presnejšie, pokaziť dobrý obed. Prečo musíme v podnikoch stále počúvať hlasnú hudbu?

Na pohľad nevyzerá dvakrát vábne, niektorí dodnes okolo neho prejdú v obchode so štítivým výrazom na tvári. Hruškovec americký – tak sa oficiálne volá toto divné rapavé ovocie, ale všetci ho skôr poznáme pod menom avokádo.

Existuje plodina, ktorá sa svojím írečitým slovenským názvom môže smelo zaradiť k takým legendám, ako sú chriapa, budzogáň, cencúľ či  ľaľa. My však, Slovač nevďačná, ho voláme baklažán, a pritom je to ľuľok ako repa!

Bez neho nepripravíte milánske rizoto, čiže ani preslávené teľacie lýtko osso buco, nehovoriac o španielskej paelle. Je najdrahším korením na svete, desaťkrát drahším ako vanilka a päťdesiatkrát ako kardamóm. Chuchvalec červených nitiek za nehorázne peniaze – šafran.

Ak sa nejaký váš známy zasníva pri slove Brusel, neľakajte sa. Nemusí to byť hneď vybíjaný byrokrat, len obyčajný labužník. Toto mesto má viac reštaurácií s michelinskou hviezdou ako Paríž a v krčmách najlepšie pivo na svete.

Milujú ju malí aj veľkí, fajnšmekri aj fastfúdisti. Niekto uprednostňuje ostré ovocné chute, iný zas rigidne trvá na tom, že jej chuť musí byť pevne posadená na smotanovom základe. No všetkým rovnako zasvietia oči, keď sa im v ústach roztápa zmrzlina.

Divadelníci majú svoju Divadelnú Nitru či Novú drámu, filmári festival v Bratislave a Trenčianskych Tepliciach. Každý má nejaký festival, dokonca aj politici – len to vždy uvzato volajú samit. A čo my? Chvalabohu, nezostávame bokom.

Keď som bol dieťa, mama nám vždy prízvukovala, že na zemi sa smie sedieť iba v mesiacoch, v ktorých nie je písmeno „r“. Takto nás veľmi ľahko naučila nielen ich mená, ale aj to, kedy sa začína pikniková sezóna.


Nepamätám si inú zeleninu, ktorá by v nás – deťoch odkojených socialistickými školskými jedálňami – vzbudzovala takú hrôzu a neprekonateľný odpor. To bolo lamentovania, keď sa vo vestibule na jedálnom lístku, písanom strojom, objavil špenát!