Nájdených 7838 výsledkovpre výraz „.onf“
Zoradené podľa
.týždeň

Suiseki - magické kamene

.františek Šebej .ján Zágoršek .časopis .kritická príloha 17.08.2009

Suiseki sú neobyčajné kamene, do ktorých tvaru človek nezasiahol, iba ich našiel, pohladil a objavil v nich krásu. Odvtedy ich má, aby lahodili eho oku, stimulovali jeho fantáziu a pomáhali mu meditovať.

.týždeň

‘Ndrangheta je problémom celého západného sveta

.lenka Bartošová .časopis .týždeň vo svete 17.08.2009

Je nepriateľom číslo jeden kalábrijskej mafie. Len na prečítanie zoznamu vyšetrovaní, ktoré viedol a mien ním zatknutých mafiánov treba niekoľko hodín. Už dvadsaťtri rokov stojí v prvej línii v boji proti organizovanému zločinu. Zástupca prokurátora súdu v Reggio Calabrii, Nicola Gratteri.

.týždeň

Snívanie vo farbe

.juraj Cagáň .časopis .hudba 17.08.2009

Hudobný svet sa už pár rokov nachádza v trochu ošemetnej situácii. Vzniká veľa zaujímavého a vďaka internetu aj dostupného, no vo väčšine prípadov ide o recykláciu nápadov, zvukov a odkazov.

.týždeň

Nevidiaci svet

.martin Droppa .časopis .téma 02.08.2009

Aký je svet nevidiacich? Rôznofarebný. Niektorí nevidiaci si vo svojom svete bez obrazu zvykli a cítia sa v ňom dobre, iní pre svoje postihnutie dennodenne trpia. Svet nevidomých sa však začína meniť – a môžu za to najmä počítače, ktoré im otvárajú nové brány.

.týždeň

Českí disidenti (a nielen o nich)

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň vo svete 02.08.2009

Trikrát z Európy: čo si myslí komentátor Economistu o EÚ, o kritike Bruselu zo Švédska a o tom, ako sa Čína rozťahuje aj v Európe.

.týždeň

Santa muerte

.lenka Bartošová .časopis .týždeň vo svete 20.07.2009

V Taliansku aj v iných krajinách sa mafia často skrýva za náboženstvo. No drogové kartely v Mexiku sú z tohto pohľadu mimoriadne zaujímavé. Modlia sa k „Santa Muerte“, v preklade k svätej Smrti. Už názov kultu je na zamyslenie.

.týždeň

Slovenský nacionalizmus IV

.fedor Gál .časopis .história 20.07.2009

Pred očami mám obraz malej krajiny v srdci Európy, ktorá si hľadá vlastnú identitu. A okolo nej sa rozprestiera svet z konca 20. storočia. Svet, v ktorom sa dali do pohybu mohutné islamské zástupy, aby začali napĺňať priestor, vyprázdnený po čiastočnom riešení problému Východ – Západ a aby s hrozivou jednoznačnosťou začali svoj boj o presun ťažiska svetovej rovnováhy. Svoj boj za právo byť pri tom, keď sa rozdeľujú zdroje, byť pri tom, keď sa koncipuje vízia novej budúcnosti. Keď hovorím o vízii novej budúcnosti, myslím to vážne. Model necelej desiatky percent svetovej populácie, ktorá spotrebúva takmer dve tretiny svetových zdrojov, nemôže byť modelom, o ktorý sa treba a možno vážne usilovať. Nové hodnoty musia byť hodnotami pokoja, morálky, skromnosti, priateľstva, tolerancie. V opačnom prípade nás čaká rozpad svetového ekosystému, regionálne konflikty, nové otroctvá, nové totality. Európa to vie a začína budovať nový spoločenský útvar, zbavený nezmyselných prekážok, ktoré bránia mobilite, útvar zbavený nezmyselných predpisov, ktoré bránia výmene tovarov a služieb a znemožňujú výmenu informácií a slobodný rozvoj každého človeka. V tejto chvíli veľkých metamorfóz malé Slovensko vidí svoj príspevok k tomuto procesu v tom, že namiesto hrdej tváre a svojráznych čŕt ukáže svetu grimasu zakomplexovaného, rozškriepeného, nesamostatného spoločenstva. Ako inak interpretovať hašterivú snahu malého národa, ktorý odrádza aj tých niekoľkých odvážlivcov, ochotných investovať do deformovanej slovenskej ekonomiky, ktorá sa bez zahraničnej pomoci jednoducho nemôže postaviť na nohy. A odrádza ich jedným-jediným – hlasným volaním zriecť sa jednoty s Českou republikou, svojou manifestáciou netolerancie k vlastným spoluobčanom.

.týždeň

Čo nám tí naši Slováci urobili

.časopis .téma 20.07.2009

Bracha Katz sa narodila v roku 1931 v Bratislave. Jej otec, jeden z vedúcich funkcionárov židovskej obce mal spoločne s jej strýkom na Suchom mýte obchod s delikatesami. Pani Katz pochádza z rabínskej rodiny. Preto ju veľmi mrzel kontext, v akom prvýkrát uvidela fotografiu detí, na ktorej je aj ona ako najstaršia z nich – druhá sprava.

.týždeň

Ušami Michala Kaščáka

.mário Gešvantner .časopis .osobnosti 20.07.2009

Na tomto mieste si každý týždeň s chuťou čítam Kvakúňa, Kaščanku či Mičuháza. Tak občas hovoríme Mišovi Kaščákovi, môjmu kamarátovi, a akousi zvláštnou hrou osudu môjmu súčasnému šéfovi. Myslel som si, že Miša už poznám dokonale, prežili sme spolu pánske záťahy, festivaly, ale aj svadby či rodinné dovolenky. No jedno som si nejako neuvedomoval – jeho oddanosť hudbe a všetkému čo s ňou súvisí.

.týždeň

New York Petra Breinera

.peter Breiner .časopis .osobnosti 04.07.2009

Štyridsaťsedem percent? No dobre, to znamená, že vy už naozaj nepotrebujete vedieť, čo sa deje v New Yorku...alebo kdekoľvek inde. Myslím, že nasleduje niekoľko pozoruhodných rokov.