A oddanosť Bažant Pohode. Zaujíma ho každý detail, keď rozmiestňuje stavby areálu, meria ich na milimetre, baví ho kolíkovanie na pražiacom slnku. Keď rokuje s partnermi, nechajú sa strhnúť tak, že sami ponúkajú množstvo nápadov. Keď sa však nedodržujú dohody, dokáže sa zmeniť na tvrdého bosa. Jeho nesmierna radosť, keď objaví niečo nové, je rovnako silná ako dlhé nočné debaty, o všetkom, čo sme už prebrali. Mišo si pamätá okamihy aj etapy vďaka pesničkám. „Pamätáš sa, toto sme počúvali na balkóne u teba na Záhradníckej,“ spomenie si pri pesničke od Portishead. „No jasne, A-ha, to ste vy Tepličári počúvali,“ uťahuje si z prvého ročníka na gymnáziu. A, mimochodom, tento text nepíše Mišo len preto, lebo v čase uzávierky oddane viedol festival.
Mišova oddanosť hudbe je nákazlivá. Nakazil tak Katarínu Kintlerovú. Všetci vieme, aká je Katarína vysoká, ale na vrchol jej oddanosti nedovidíme. Katka, choď už spať! Alebo Bez Katky neodchádzame – tradičné vety pri nočnom zatváraní kancelárií. Keď treba, vie byť pekne drsná, ale práve jej neskrývaná radosť z toho, čo robí, bola jedným z momentov, pre ktoré som sa nechal zlanáriť. A tretia zo základného tímu, Vejka Vrabcová. Neviem, či som sa jej na začiatku aj trochu nebál. Veď kto by nemal obavy z kolegyne, ktorá ovláda lepšie techniku, ktorá vie o všetkom, čo sa vo firme deje, ktorej nadľudské nasadenie nemôžete stíhať? A potom zrazu detsky zakričí: Máme to! a každá nová maličkosť získava vďaka nej pocit dôležitosti amerického prezidenta.
Nech sa na mňa nehnevajú ďalší nováčikovia v Pohode, Janka Polnischová a Katky Tomášeková a Krátka, že o nich nepíšem viac. Jedno je isté, niečo sa s nami v Pohode deje každým dňom. Aj preto je Mišov festival festivalom všetkých ľudí. Aj preto je Pohoda taká, aká je.
Mišova oddanosť hudbe je nákazlivá. Nakazil tak Katarínu Kintlerovú. Všetci vieme, aká je Katarína vysoká, ale na vrchol jej oddanosti nedovidíme. Katka, choď už spať! Alebo Bez Katky neodchádzame – tradičné vety pri nočnom zatváraní kancelárií. Keď treba, vie byť pekne drsná, ale práve jej neskrývaná radosť z toho, čo robí, bola jedným z momentov, pre ktoré som sa nechal zlanáriť. A tretia zo základného tímu, Vejka Vrabcová. Neviem, či som sa jej na začiatku aj trochu nebál. Veď kto by nemal obavy z kolegyne, ktorá ovláda lepšie techniku, ktorá vie o všetkom, čo sa vo firme deje, ktorej nadľudské nasadenie nemôžete stíhať? A potom zrazu detsky zakričí: Máme to! a každá nová maličkosť získava vďaka nej pocit dôležitosti amerického prezidenta.
Nech sa na mňa nehnevajú ďalší nováčikovia v Pohode, Janka Polnischová a Katky Tomášeková a Krátka, že o nich nepíšem viac. Jedno je isté, niečo sa s nami v Pohode deje každým dňom. Aj preto je Mišov festival festivalom všetkých ľudí. Aj preto je Pohoda taká, aká je.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.